Tu by sme sa rozprávali a smialy.Namiesto toho tu ja plačem a pýtam sa na veci na ktoré nikdy nedostanem odpoveď.
Stalo sa to presne pred dvomi týždňami.Išla domov skor pretože jej nebolo niako dobre,vyčerpana z celého dňa a znechuťena z písomky ktorú napísala na štiri.Lahla si spať.Okolo dvanstej hodiny ju zobudil telefón.Rozospatá sa ozvala.Na druhej strane len počula:Rýchlo príď Tomas je v nemocnici.
Sabina sa do pol hodiny sedela v čakárni a čakala na doktora.Všetci vedeli že tomáša už nezachránia,bol na tom naozaj zle.
Sabíne tiekly slzy po tváry.Veď Tomáš bola jej dloročná láska.Boli rovnaky ročník,tie isté záujimi,nechápala že prečo tam išiel tým barom pohŕdal.
No teraz sa pozerala už cez sklo do jeho nemocničnej izby ako ho lekári zachraňujú.No bolo už neskoro.Tomáš zomrel,vykrvácal.Sabína ktorá nevedela že čo sa deje vtrhla do tej izby.Doktorý sa tvárili strašne smutne,Došlo jej to.S velkým krikom k nemu pribehla.Opakovala slová ako sú:prečo si tam išiel,nemozeš ma tu nechať samu,milujem ťa.Sabínu odniesli doktory,Tomáša zakrily plachtov a určily hodinu smrti.
Teraz Sabína plače a mysli na osobu s ktorov strávila 6 rokov.Všetci ich brali už ako manželov.No teraz on odišiel a jej ostali spomienky.
Od tej udalosti Sabína ma na ušiach stále slúchatka s hudbov plnov smutku a citov.Školu skončila a na tomášov hrob chodieva deň čo deň,veď oni sa nerozišli,on odišiel ale ona vie že ju miluje aj v hrobe.Na každé jedno výročie zapáli sviečky,donesie kvety a sedí tam až do noci,nebojí sa,on ju ochráni.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
-veronka-
6. 3.marca 2009 10:47
..prepac dievca, ale tolko gramatickych chyb tam bolo, ze ak aj bol ten blog dobry, nevnimala som to..oprav si to, prosim ta..
Napíš svoj komentár