Prisla samota citim sa strasne slabo,
Polozi ma kazda mala spomienka,
Slzy mi zacnu po licach utekat,
Vidim ako sme tam vtedy stali,
Na rybicky sa pozerali,
Ako ma v tedy objimal ,
Ako ma tak krasne bozkaval,
Neskor ako sme ruka v ruke kracali,
Alebo ako sme jeden na druheho nedockavo cakali,
Tesili sa na spolocne straveny den,
na spolocne spinkanie, na spolocny sen,
ale toto su uz len spomienky ktore by nas mali posunut,
pozvniest sa nad smutkom a niekam by sme s nimi to mali aj dotiahnut,
ved myslienka na stastie ze naozaj sme stastny boli,
ze sme lasku niekomu taku velku dali,
ze sme cloveku vytvorili usmev na tvary,
ked sme mestom spolu kracaly,
netreba mysliet na to zle,
ved zoberme si z tohto vsetkeho ponaucenie,
nemame byt naivny ze vsetko vydrzi vecne,
ved toto sa stava bezne,
ze sa clovek zamiluje a ten druhy tiez,
no laska casom opadne, a ty radsej rychlo bez,
ale teraz nechcem hovorit o konci pretoze neni toto koniec,
toto je zaciatok, este nezazvonil zvonec,
este len dvere sa otvaraju ja to citim,
teraz mam novy zivot, teraz sa nemilim,
pretoze stale musi byt nieco nove,
nieco sa zmeni na rannom vzore,
nieco zmizne ale neskonci,
nieco len poctichucku v kute kvoci,
a ked mi to neuvidime myslime si ze je koniec,
ale je to pokracovanie pretoze stratil si ten zvonec,
zvonec ktoreho sa bojis,
zvonec ktory nikdy nezazvoni.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
vreskot000
14. 9.sept. 2009 21:15
ked uz 15.rocne dievca chce spat s chlapcom tak to je silna kava fakt
Napíš svoj komentár