SOM VDACNA ZE TRPIM, ALEBO BOH MI UKAZAL CESTU, MAM SVOJE POSLANIE

Ak ste citali moj blog pred tymto ste prisli na to ze ma ezobrali na skolu a ze som z toho nadne...no pochopila som to.Rozpravala som sa s mojov sestrov no nevlastnv sestrov o tomto a tak sme sa vseobecne rozpravali a museli mse tam spomenut Boha kedze ja a aj ona sme veriace.

Mozno sa vam to bude zdat vseliake, opisujem tu vlastne myslienky a poity ci to na co som prisla a na hladam vychodisko v mojom zivote, a pochopila som aj moje poslanie na tomto svete....

ODZACIATKU....

Uz ako malickej mi hovorievali ze som dievcatko s velkym srdieckom, bola som naozaj zlate a pekne dietatko, ktore chcelo zit v idealnej rodine plnej lasky, pochopenia a nehy...namiesto toho ako ste sa mohli docitat hned v prvom blogu, ze sa moji rodicia sa rozviedli, takze som az taku dokonalu rodinu nemala.Den co den som vyrastala s mojov sestrickov a bratrancami v jednom dome s jednov tetov a jej detmi...patrili k nam, do rodiny, vzdy som to sitila....TA TEBA BOLA AKO MOJA DRUHA MAMINKA...ona mi hovorievala ze som dobry clovek, ona nas naviedla k Bohu a ona nam pomahla podat ruku k nebu kde sme potrebovali.Vazila som si to.No prisiel den ked som vyrastla, z pekneho dievcatka s dobrym srdcom sa stala dospievajuca dievcina plna ocakavani a tuzby po laske, Srdce sa rozrastlo, tolko vela sa don zmestilo.Nenavist, co to je? ? nepoznala som.No Jeden osudny den ONA odisla, ta teta ktora nam tolko poahala, moja druha mama odisla, moj vzor a ostali sme sami, museli sme sa predierat zivotom a museli sme znasat tazke rany sami...no len ja som aj druhy krat podala ruku hore, k nebu, Podala som ju k Bohu....
Zacala som znasat tvrde rany od chalanov, od lasok...nechaala som ze preco prave ja tak velmi trpim...no prisiel den a ja som s aocitla v deviacom rocniku...prihlasky na stredne skoly...jejooo....risla odpoved, padla facka, velkym napisanym NEPRIJIMA...smutok, nevedela som kade, no stacila jedna noc, a prisla som nato...ziadny koniec, ale pokracovanie a zaciatok, ...zavciatok novej skusenosti a pokracovanie pozviechani sa a dalsich faciek...prijala som facku a uder pod par..zapisala som si to do zivotneho zosita, poplakala si, a pozbierala som sa a pochopila som svoj osud a poslaie ktoremu som vdacna Bohu ze mi ho udelil...Trpim a som rada, mam nove skusenosti, mozem inym ludom radit, a pomahat aby nespravili chyby ktore som spravila ja...
Boh mi ukazal cestu, Boh mi dal poslanie, ako odmeu za to ze ja som natiahla ruku k nebu, ze som sa neotocila mu chrptom....Teraz som vdacna za vsetko, som vdacna za facky udelene zivotom, za udery pod pas udelene mojimi chybami, za to ze som tu, a mozem trpiet....

TERAZ SOM UVIDELA MOJU BUDUCNOST, TERAZ JU UVIDELA AJ MOJA NEVLASTNA SESTRA, A COSKORO AJ MOJ OTEC...

Teraz som pripravena celit problemom, celit studiu a vsetkym veciam naokolo...teraz som pripravena byt ta najlepsia priatela, psychologicka, clovek s obrovskym srdcom, som pripravena sirit pokoj, lasku, pochopenie a rady do zovota....

MAM len 14 ale ja citim ze viem toho o zivote dost, ze a hlavne o laske! ! !

 Je to možné?

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu