Mám amnéziu. On trpí očividne neprehliadnuteľnou debilitou. Neviem, kto z nás dvoch má čo komu vyčítať, no pochybujem,že sme si kvit. Mám mať krámy, takže byť ním, držím radšej papuľu a nepúšťam si ju len tak svojvoľne na špacír. Mne tým v momentálnom citovom rozpoložení a pod vplyvom pred-menštruačného syndrómu PMS, len ublížije, respektíve ma nechutným spôsobom irituje, a okrem toho, že mi dvíha tlak a spôsobuje srdečnú arytmiu, tým neprejavuje nikomu inému žiadnu službu či láskavosť akéhokoľvek viac- či menej morálneho druhu.
Ťažko vysvetliť, kam teraz mojimi slovami mierim, možno len vyjadrujem svoju nasratosť- Nasratosť Level 2000. Začala som pochybovať o svojej skleróze. Mala som pocit, aspoň na pár dní, že som na tom lepšie, no podľa všetkého- nie som. Dokonca začínam trpieť asi paranojou..A on zrejme tiež nie. Buď je nechápavý debil, alebo je hlboko v citových sračkách a nonstop ma do toho smradľavého kúpeľa jeho analýz a čudných pseudo-vyjadrení, ktoré by nechápal ani Freud, či iný psychiater jeho rádu, ťahá s ním. Nechutné. Nemorálne. Odporné. Hnusí sa mi to. Na tele husia koža, na špičke jazyka vybrané vulgarizmy najostrejšieho zmyslu. Ťažko udržať v takýchto chvíľach svoje emócie na uzde. Najradšej by som vybuchla. Alebo aspoň sa vznietila a zahorela modrým plameňom. Myslím, že vtedy by mu už nadovšetko bol zrejmý zdravotný stav mojich hormónov.
Darmo, keď niekto vidí len sám seba. Ešte horšie je to však vo chvíľach, keď v odraze cudzích očí človek stále hľadá seba, a nie úprimné vyznanie, úprimné "JA" toho druhého. Egoizmus. Čistý egoizmus! Hajzel. Hotový splachovací western.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár