Na našom zoznámení s Pánom Vincentom by nebolo nič zvláštne, keby sme sa spoznali za úplne iných okolností. (Vysvetlím neskôr). Tak, ako väčšina dnešnej mládeže, ak sa ešte môžem zaradiť s haldou hrkotajúcich kostí, zožltnutými zubami, vráskami okolo očí a zápalom vaječníkov, a on so svojim strniskom, kruhami pod očami a so scvrkávajúcim sa penisom,ako som sa neskôr dozvedela, do tejto kategórie bytia, obaja sme hľadali kontakty na miestach, kde je vcelku nereálne, aby k niečomu takému, ako k nadviazaniu normálneho kontaktu, ktorý sa môže pochlapiť aspoň akou takou mierou vážnosti a tým, že aspoň z polovice spĺňa svoju socializačnú funkciu, vôbec došlo. Internetová zoznamka- motyka vystrelila a ja i on, aspoň tak sa neraz vyjadril, sme ostali viac, než milo prekvapení. Teraz by malo nasledovať mnoho superlatívov na vyzdvihnutie jeho vážnosti v tomto príbehu a mnoho citovo zafarbených slov na vyjadrenie mojej hlbokej náklonnosti a vrúcnych sympatií a citov k nemu, no budem zdržanlivá. Dnes nemám na to náladu. Vlastne som len hladná a unavená.
Poviem Vám na úvod aspoň toľko, že zoznámenie s ním bolo zvláštne. Možno by som mu mala tiež pripísať mnoho superlatívov, no budem radšej úprimná a vyjadrím to slovami, ktoré mne, cynikovi, idú priamo zo srdca: bol to krpec, v divnej bunde a s kamerou na pleci. Myslel si,že je zaujímavý, no v skutočnosti bol len opitý. A cynický. Jeho prvý pohľad od asfaltu, na ktorom som stála vo svojich malebných topánkach na osem-centimetrovom opätku,(vlastne to bolo parkovisko jedného nemenovaného obchodného domu) až po končeky mojich vlasov ... a už ma vychválil ako pravý sukničkár a ja sa cítila ako štetka, no jeho „komplimenty“ púšťala jedným uchom dnu a druhým von, prípadne naopak, v sprievode asi takýchto citosloviec: „Uhmm..Aha..hmm..uhmm..“ V tom horšom prípade som dodala „No jasné!“ alebo „Tak dík“. Moja „prívetivosť“ ho však vôbec neodradila a v nadväzovaní kontaktu pokračoval ďalej. Neprekážala mu ani hladina alkoholu v krvi. Jeho, ani moja.. Pokračoval v zdolávaní mojej sebeckej duše. S veľkou snahou a entuziazmom. A dokonca s čiernym humorom. Neuveriteľné! (Prvý kvázi superlatív). Nikdy som nestretla takého šialeného(druhý kvázi superlatív) debila(žeby tretí?)!
Odkedy som sa spamätala z toho, že lekári sú neschopní a nechali umrieť môjho starého otca z otcovej strany len tak nepovšimnutého kdesi na nemocničnej posteli, že starká z maminej strany umrela po niekoľkonásobnej mozgovej príhode a starký do pol roka a do dňa na smútok za ňou, a že na mojej vlastnej svadbe mi nebude mať kto, podľa pravekej tradície, zbierať za tanec s nevestou a ženíchom peniaze do klobúka, lebo môj krstný otec vykrvácal na nemocničnom záchode a nikdy sa nestihol oženiť, takže krstná mama ostala navždy a naveky len predstavou kdesi v jeho mysli, a po tom,ako som videla do očí človeka zmrznutého v snehu počas krutej zimy, keď som bola ešte dieťa, a ako ma o mnoho rokov neskôr bez slova opustil chlap po tom,ako ma požiadal o ruku a chcel so mnou splodiť potomka, a po mnohých ďalších životných sračkách, sa stal zo mňa iný človek. Nový určite nie, no iný áno. Odvtedy mám mierny problém pri nadväzovaní vzťahov.
Neviem, ako by som definovala moje iné ja. Komplikovaná?- to je možno to správne slovo. Svoju komplikovanosť zakladám na tom, že si potrpím- na hodnoty, ktoré z dnešného sveta prchajú ako vriaca para z rýchlovarnej kanvice. V každodennej komunikácii hrám hru na úprimnosť, na slovíčka a gestá, mimiku, a pohľady z očí do očí, vážim slová a vážim činy. Žiaľ, zlyhávam. Som morbídna beštia, frigidná dáma s dutým srdcom a blbými narážkami, o čom sa presvedčil aj Pán Vincent. Popravde, bolo mi ho ľuto. Na prvom stretnutí čakal asi kohokoľvek, no ženu, ktorú napokon stretol by sa neopovážil nikdy v živote vo svojich predstavách stvoriť, ani keby išlo o komix. Miesto dámy stretol kandidátku na karikatúru roka. Napriek mojej ľutosti som mala pocit, že mu to vôbec neprekážalo, a že dokonca ho tento fakt, že som tak celkom nenormálna, aj potešil. Tuším mal pocit, že stretol spriaznenú dušu. I keď, nie som si celkom istá, či šlo o spriaznenosť duší, alebo len o alkoholový ošiaľ, respektíve skreslenú skutočnosť.
Popravde, obdivujem ľudí(tých sakra málo ľudí v mojom okolí) ako to so mnou zvládajú. Najmä toho jedného jediného, môjho princa na čiernom tátošovi, ako som si ho jedného pekného dňa krásne pomenovala. (Zoznámim Vás neskôr.) Jedna vec je krotiť tú beštiu, a druhá milovať tú dámu vo mne. Zložitý proces, a preto sa nebojím skonštatovať, že odhodlanie mu veru nechýba. Je mi síce už dávno jasné, že má rád výzvy, dobrodružstvá, veci nové a nepoznané, že zbožňuje prekvapenia, experimenty, dokonca prekážky, ktoré je nutné (raz a navždy) prekonať, no vo vzťahu so mnou ho ovláda nekončiaca trpezlivosť a chuť byť dobrým. Raz, v úprimnom rozhovore, asi tak po piatich pivách, dvoch vodkách a zopár domácich; tuším to bolo v jedno chladné novembrové ráno,niekedy medzi štvrtou a pol šiestou, mi povedal, že má rád taký pocit. „Pocit, že“ a „Pocit, keď“ sa niečo deje. Práve tieto pocity mu dávajú istotu, že žije. Ako sa neskôr ukáže, táto istota je pre neho vášňou, ktorá ho berie oveľa viac, než ja a.. ako sa neskôr ukáže, i ja vo svojich alkoholových debatách,ak ich môžem takto bravúrne pomenovať,dokážem mať "pocit, že" a "pocit,keď"...
Ale vráťme sa spät k nadväzovaniu medziľudských kontaktov. Teda lepšie povedané- k nadväzovaniu toho jedného, ktorý je momonetálne predmetom môjho rozprávania. Ako som už spomínala, nebolo by na ňom nič zvláštne, keby sme sa spoznali za iných okolností. Už len okolnosti nášho prvého stretnutia sú morbídne. Miesto prévho stretnutia by ste odhadovali na príjjemné prostredie milej kaviarne alebo krčmičky kdesi v centre mesta, ktorá dýcha históriou a dávnymi i súčasnými ľudskými príbehmi. Omyl. Naše prvé stretnutie sa odohralo na parkovisku nemenovaného obchodného domu. Čas stretnutia by ste odhadovali na príjemnú šiestu, možno siedmu hodinu podvčernú. No my, blázni, sme sa stretli presne o 22:45. Nebolo by na tom nič zlé, keby som v tú neskorú večernú hodinu nemala na sebe len krátku sukničku, štrimfle a štokle, a pod bundou tak tenké a priesvitné tielko, že mi v istých momentoch bolo vidno až jednu z mojich ženských cenností- bradavky.
Ja som bola zadaná. On slobodný a opitý. Večer mal rýchly spád.
(... Pokračovanie nabudúce :
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a veľmi sa mi to páči