Tak,ako som predpokladala, Pán Vincent si zo včerajšej noci pamätal úplne všetko. Do bodky!!! A rafinovane sa na mne zabával. Dovolím si však konštatovať, že narozdiel odo mňa sa nemusel spoliehať len na svoje spomienkové pochody. Úložnou schránkou jeho spomienok bola pamäťová karta v kamere, ktorú mal celý večer pri sebe. A kým som sa ja snažila vyrovnať so svojou amnéziou, on si prehrával záznam, ktorý mu všetky spomienky navrátil celkom bezbolestne a bez zaparenia mozgu v dôsledku vysokých otáčok mozgových závitov, ktoré sa tak pilne snažili nadviazať kontakt s mojim otupeným a vygumovaným podvedomím a zistiť,čo sa vlastne v noci udialo.
Nevedela som prečo a hlavne na čom sa Pán Vincent tak oduševnene zabáva, ale dopriala som mu ten pocit a v tichosti čakala, kedy ho prejde táto pubertálna chvíľa. I keď, uznávam, mala som pocit, že ho asi nikdy neprejde. V duchu som sa zhovárala sama so sebou, spovedala som si svedomie a pýtala som sa sama seba: "Čo som to dopustila?!"
Pán Vincent je mojim novým šéfom. Na jednej strane som plná nadšenia, na druhej strane mám na tele smradľavý pot a zimomriavky, ktoré z mojej kože robia obyčajnú hus. Som šťastne zadaná a tento chlap môže skomplikovať celý môj vzťah! I keď nie je môj typ, dokáže sa dostať do tajných zákútí mojej hlavy a duše tak hlboko, až sa dostane do príliž nebezpečných zón- tých, pre verejnosť, a často i pre mňa samú, nedostupných. Zväčša mi lezie dosť na nervy, no v kútiku duše ho začínam mať rada. Takým zvláštnym, no pekným spôsobom.
Oslovujem ho Pán Vincent, no nie kvôli veku. Sama neviem prečo ho tak volám. Poznám ho len krátko, aby som mu dala iné, prívetivejšie, familiárnejšie meno, či sarkastickú prezývku, ktorá bude vystihovať jeho skutočné ja a každú variáciu jeho ega.
V skutočnosti je odo mňa starší len o niekoľko rokov a je to celkom sympatický chlap. I keď nie je môj typ a popravde ani okolo neho neprešiel, som objektívna a hodnotím ho ako sympatického, inteligentného mladého muža(A tu hľa prišli ďalšie superlatívy na jeho osobu). Nenáplňa moju predstavu o ideálnom chlapovi, ani nie je predmetom mojich sexuálnych predstáv, ale viem jedno: je nebezpečný! Občas dostávam chuť pretiahnuť ho.
Keď sme už pri koituse; dnes mi moja najlepšia priateľka oznámila, že je v deviatom týždni tehotenstva. To, že takúto veľa-významnú správu predo mnou tajila tak neuveriteľne dlho(CELÉ TÝŽDNE!!!), to jej len tak ľahko neodpustím a dušujem sa, že to ešte bude mať dohru, minimálne slovnú, no urobila ma na chvíľu najšťastnejšou osobou na svete; zabila vo mne i posledné vzdychy toho hnusného cynyka, čo sa vo mne usídlil, a s ktorým už žijem tak prekliate dlho. Po prečítaní správy, v ktorej mi dala vedieť tú najradostnejšiu novinu, akú sa žena vo svojom životnom poslaní môže dozvedieť, sa mi do očí vtlačili horúce slzy. Tak neuveriteľne slané šťastie mi po tvári ešte netieklo. Bude maminou! Človek, ktorý je po celý život plný tak neuveriteľnej lásky každého druhu; energie, ktorú okolo seba rozdáva ako žhavý rádiator a životnej sily, i tej tajomnej a skrytej kdesi hlboko v jej prenádhernej duši, ktorá ju vodí po tých správnych chodníkoch a cestách a drží vás za ruku, keď je to potrebné, teraz nosí pod srdcom to najcennejšie! Nový život.
(Cynik sa vráti opäť nabudúce. Teraz si so mnou vychutnajte túto radostnú správu :
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.