Svet je krásne miesto, kam sa narodiť. Či už je to myslené sarkasticky alebo naozaj úprimne. Čo tam po tom, že je plný kokotov a píč. Uznajme sami, koľkokrát nás život po.... pomiluje? Občas aj my plníme túto funkciu. Berme ju ako funkciu socializačnú a prospešnú pre vyššie dobro. A možno len prospešnú pre nás samých.
Mimochodom, neviete prečo píšem v množnom čísle? Príde mi to divné. Ó, áno. Občas si pripadám divne. Divne, ale o to živšie. Ako kapor, ktorý prežil vianočné sviatky bez ujmy na šupinách.
Len tak pozerám vôkol a nevidím nič, čo by bolo v poriadku. Všetko je divné.V hlave mi skrsla hypotéza: čo ak som ja jediná a psychicky v poriadku? Prieskum. Výsledok: Možno i nie. Ťažko povedať.
Vedúca diplomovej práce mi povedala, že používam príliš jednoduchý jazyk. Hovado. Zabudla na to, že to i ona je jedna z tých, ktorí ma taký jazyk naučili, a od ktorej som si brala vzor. Takže v podstate, kľaje sama na seba. Úbohá. Povedala by som o sebe to isté. No uvedomila som si, že môj život nie sú blbé osobnosti a blbé vzory, ale IQ, EQ, punkrock a sladká para stúpajúca spod horiaceho uhlíka..A tak som dnes opila slimáka, aby som zistila, či je to parťák, alebo sa len nachlasce zadarmo a do rána mu stuhne dick.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár