Divoký svet. Skvelý sex. Čudné návyky. Hulvátske nadávky. Nemorálne styky. Krivé stavby. Zaprášená Socha Slobody. Slepé oči húsok zavesených dolu hlavou na špagáte. Hanba všade naokolo, aspoň že ten sex za niečo stojí.
Smutné je na tom všetko iba a len to, že sa zväčša hanbia tí, ktorí na to majú len veľmi chabý, ba až žiadny dôvod, a tí, ktorí by sa mali celí zahrabať do piesku už len pre výzor svojho xichtu a najmä pre čierne diery na duši a kamenné údery na hrudi, tí sa na ňom radšej hrabú, ignorujú všetky svoje smradľavé a mľandravé exkrementy, čo sú v ňom naoko skryté, hoci pach ich prezrádza už z veľkých diaľok, a zhŕňajú si všetky zrnká rad za radom, pekné krásne veľkými plastovými lopatkami ako krtko v rozprávke, až si vystavajú obrovský hrad.
Chvalabohu, spravodlivosť nie je vždy až tak slepá, ako sa nám niekedy zdá. Teda je, ale niekedy sa v nej asi ozve svedomie, alebo už ako to nazvať,a zostúpi na tento svet, aby si zrátala škody, čo napáchala svojou blbosťou a slepou vierou v boháčov a inak vymožených, a tak z času na čas napraví všetko, čo posrala, zošle búrku, alebo aspoň vypustí na pláž divoké deti, ktoré zruinujú zámky z piesku len preto, aby sa mohli vyšťať do piesku, prípadne si vystavať nové zámky, ktoré jedného pekného dňa zmetie ďalšia voda, vlny, či iná podoba vôd, ktorá príde zmiesť všetku špinu, znova len ako náprava prehreškov dlhodobej absencie spravodlivosti, veľmi hlboko do podzemia, ba až na dno tejto špinavej zeme.
A ak by náhodou na vodné svedomie neprišlo, pocítime len pach tých skrytých exkrementov. Zapchajme si nosy. Najlepšie, keď si pod nos zahrabeme iné. Vlastné. Vždy páchne lepšie to,čo je naše.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.