Chlapi sú hnusné kurvy, hovoríme si s priateľkou, ale tak či tak ich potrebujeme.
Zaobídeme sa bez nich, akurát nás ničia, hovoríme si, ale aj tak ich chceme.
Oni nás neničia, ničíme sa samy.
Lebo ich tak chceme, lebo ich potrebujeme.
Chyba to nie je naša ani ich, chyba to vlastne ani nie je.
Chytila ma predjesenná melanchólia a vietor vonku naháňa igelitky a dážď zmýva prach.
Láska neexistuje, vzťahy sú väčšinou mdlé.
Ako jedlo v školských jedálňach, nudné a bez chuti.
Svet je tiež mdlý, ba čo horšie, umelý.
Slečny bez chuti majú umelé nechty, umelé mihalnice, umelé vlasy, umelé kozy.
A chlapci umelé svaly z proteínových práškov a umelé biele tenisky s krídlami.
Umelo sa spolu hrajú svoje flirtovacie hry bez chuti.
Chytila ma predjesenná melanchólia a pred činžiakom deti objavili mŕtveho potkana.
„Hej, ja si ho vyfotím!!! ...Hej ja tiež!!!... O čo, že sa ho nechytíš?“
Ten mŕtvy potkan aspoň nie je mdlý. Je výrazne nechutný.
Idem si urobiť čierny čaj s višňovým sirupom. Výrazne chutný
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár