...Kvapka dažďa...
...Od matky prírody...
...A objavil si ma...

Bol si mi v pravý čas zoslaný
ja a moje trápenie neostali sme osamelí
v mojej duši ožila nádej
nechcelo sa jej žiť viac samej

Čas šiel rýchlo ako voda
môj zámotok pred tebou otvoril sa
mohol som ti povedať všetko
tvoje ego ma za to nikdy neodsúdilo

Delil si sa so mnou o šťastie, radosti
delil si sa so mnou o trápenia, starosti
bolo mi vtedy dobre ako keď prší
bolo mi vtedy úžasne ako keď prší
perfektne,nádherne,skvelo...

Neskôr,ale,tvoje srdce spriaznenejšiu dušu našlo
tak rýchlo ako kvapky dažďa stekajú
tak spontánne ako kvapky dažďa hocikde dopadajú
tak neočakávane ako kvapky dažďa prichádzajú

Šťastný si bol, zamilovaný
tešil som sa spolu s tebou
prial som ti šťastie spojené s radosťou

Čas plynul ako dlhotrvajúci dážď...
...a stratil som ťa...
ako kvapky dažďa strácajú sa
opustil si ma
ako kvapky dažďa predtým suché opustia
zranil si ma
ako veľa dažďa nešťastia privádza

Takže vyvodzujem...
Ako kvapku dažďa dostal som ťa
Ako kvapku dažďa stratil som ťa

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár