aj keď už asi nie je čo preberať.
Ako rýchlo si si ma priblížila,
tak rýchlo sa naša cesta rozišla
Povzbudene si ma vždy objala...
...stalé sa milo smiala...
...krásnu báseň napísala...
...viesť rozhovory len o mne si vedela
a keď bolo treba si sa vyžalovala
Keď si sa so mnou skamarátila
moja večná samota trochu upadla...
...snažil som sa ti pomáhať,
no veľa som musel o sebe rozprávať
Keď sme sa prvýkrát videli
o priateľstve sme ani netušili,
ale sme sa k nemu dopracovali...
Áno, pochopil som, že tažké to veru je,
keď už tvoj stvoriteľ nie je
Naozaj ti vďačím za veľa,
napríklad za super šéfa
a ďalšieho spod parochne...
Lenže ja som chudobným divákom,
ty bohatým spevákom,
no najavo to nedávaš
a tým sama pred sebou utekáš,
ale priznaj, ty si myslela,
že vždy si mi veľa dala,
skutočná však bola opačná pravda,
preto si mi málo pomohla
Dlžím ti veľké ospravedlnenie,
za moje sebecké správanie.
Asi si teraz hovoríš, čo sa stále starám,
preto tvoju fotku so slzami vraciam
a už len túto básen predkladám.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár