Ktovie, či si uvedomila, že vyzerá ako ten krásny androgýnny človek z Culture Clubu. Alebo či sa na neho chcela podobať naschvál. Alebo len mala prosto také črty tváre.
Každopádne, keď vystúpila na rovnakej zastávke ako ja, mala som chuť na ňu skočiť, a objať ju. Tak ma dojala. Mala som pocit, že sú 80. roky minulého storočia a ja som stretla na ulici vtedajšou celebritu.
Inak vždy som bola normálna
Ja som proste posadnutá vosumdesátkama. Narodila som sa do zlej doby. Závidím rodičom, že zažili rozkvet najlepšej hudby všetkých dôb. Bez debaty.
Rada si predstavujem, že som žila v 80. rokoch, potom ma uviedli do hybernácie a teraz rozmrazili. Alebo že som žijúca fosília. Veziem sa v buse a počúvam OMD. Cvičím na bežiacom páse a v MP3 mi hraje Cyndi Lauper. Učím sa do školy a počúvam Violator od Depešu.
ELO. EURYTMICS. THE CURE. CULTURE CLUB. DAVID BOWIE. DURAN DURAN. ULTRAVOX. BILLY IDOL. U2. DEBBIE HARRY (BLONDIE). BRUCE SPRENGSTEEN. A-HA. ERASURE.
Toto je len zlomok. 80. roky nám zanechali nevysychajúcu studnicu perfektnej hudby.
Prečo som to všetko nemohla zažiť na vlastnej koži! Depešáci, Novoromantici, Metalisti a ich večné vzájomné boje o to, kto počúva lepšiu hudbu. Ilegálne zohnané platne púštané na gramáči. Androgynizmus. Bol bežným javom a nebral sa ako úchylka v porovnaní s dnešnou dobou.
Zmaľovaní chlapi v podpätkoch. Gýčovité oblečky. Šialené farebné kreácie alá sfetovaný kanárik. Ano, narážam na Glam rock. Keď som prvý raz videla film Sametová extáze (Velvet Goldmine), plakala som od rozkoše.
Chcela by som byť pri tom, keď Depešákom vyšiel prvý album. Chcela by som byť na koncerte Placeba v rozkvete ich kariéry a vidieť Briana v ženských šatoch flirtujúceho so Stefanom (toto už sú 90., ale čert to vem). Išla by som na koncert GnR a slintala nad vyšportovaným Axelovým telom. (Dnes parodujú sami seba).
Preto som bola na revival Guns and Roses. Privrela som oči a videla som Axela a Slasha spolu na pódiu ako za starých čias. Preniesla som sa do tej doby a mala som slzy v očiach od nostalgie, ktorá bola celkom opodstatnená. Lebo si viem predstaviť, aké to vtedy muselo byť, žiť hudbou, uctievať hudobné skupiny, vyberať si kamarátov podľa rovnakých hudobných preferencií, stotožňovať sa s hudobnými idolmi tej doby, vyrábať si vlastné oblečenie a byť ako oni.
Preto nakupujem v Second Hande. Retro vecičky.
Napríklad dnes. Úžasný čierny cvočkový kabát po kolená na mňa kričal z vešiaka. Už sa suší na balkóne V pondelok si ho oblečiem, do slúchadiel nastavím Def Leppard a budem sa hrať, že som metalistka teleportovaná z 80. rokov.
Mám vyhliadnutú koženkovú bundičku fajnovučkú. Tiež zo sekáča. Dám na seba, do MP3ky Depeche mode a budem preživšia depešáčka.
A budem cestou do školy nostalgicky spomínať na časy, ktoré som nezažila.
Srať celý ich Gangdam style.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár