Postavím sa pred reštiku a priehľadným sklom vás vidím, ako si hrkútate za stolom, sviečka sa mihoce medzi vami.
Len tak stojím, cítim sa ako čerstvo zo studne vylezená Samara, v duši mám mŕtvo. Zase ma zbadáte, ukazujete prstom, vidím vaše lesknúce sa zuby v ohovárajúcich ústach.
To poníženie. Tak strašne chcem utekať...
Zrazu ide mojim smerom F. Chcem sa prepadnúť do pekla, škoda že peklom je prítomnosť. Zbadá VÁS vnútri, vybehne za VAMI, všetci sa vykloníte z dverí a len počujem F: Ona je hrozný manipulátor....taká malá štekna....
TY: Pozri, ako závidí....to ani nie je možné, ako je trápna...celé dni ma len sleduje, ale tvári sa, že ju nezaujímam...
ONA: Čo ste na nej videli? Také ku*vy sú na každom rohu...
Stále sa nemôžem pohnúť. nohy sa neodlepujú od zeme. Prosím, chcem plakať. Už to nedokážem. V sebe mám práchnivé ruiny.
Zvoní budík a zisťujem, že v realite ešte stále dokážem plakať, ale či chvalabohu, to je otázne. Snažím sa zadusiť vankúšom.
A to sa deje stále. Vykopem sa z postele, čo pripomína lože pekelné. V zrkadle vidím len spustnutý obraz môjho niekdajšieho ja. Už sa nemám rada ako voľakedy. To je už raz tak, keď stratíte o sebe všetky ideály.
"To si počula? To snad neni možné! To mu ako mohla spraviť?"
"Ona? To je taká ku*va...chalanov strieda ako ponožky...."
"Ja sa nemám za čo ospravedlniť, to je jej problém, že si od toho niečo sľubovala...."
"Ja mám už novú priateľku, a je lepšia hlavne v istých smeroch..."
Sex už nie je pre mňa potešením. Je to len nástroj na generovanie mučivých spomienok. Chcem splynúť s milovanou osobou, a namiesto toho....
"K*URVA je to!"
"...NA MŇA sa budeš pozerať!"
"Chcel by som to dotiahnuť dokonca....ale len sex.."
"Tak si príď pre sukničku, ale dáme rozlúčkový...."
"Teplo tu je v tom aute nejako...nechceš....?"
"Veď len taká kamarátska výpomoc....."
Vnútri plačem a kričím a neznášam sa.
Malacká kurtizána a to som mala len dvoch.
Ale som pobehlica, k*rva, štekna, coura, lebo som chcela bojovať za vznešený ideál. Za takzvanú L Á S K U!
Trapné, že?
Chýbaš mi, každý deň...ale už nie ty, ale to, čím si bol.
Keď som ťa poznala v inom svetle.
Nie teraz, krutý, povýšenecký, zabávajúci sa...
Milovala som ťa, Boh vie, že som ťa milovala! Ale mám stále robiť niekomu madrac a handru? Byť len tá "čo na mňa počká, lebo je ta naivná a tupá, ja sa zatiaľ vybúrim, lebo Mikuláš, lebo ja som celebritis, ale nebude to čakanie na Godota..."
Vtedy vo mne niečo umrelo. Zhaslo. Odtieklo aj s tým čajom po stene.
"Nechoď preč, prosím, ja nevládzem byť sama!
"Nestoň furt! Ráno vstávam, musím ísť spať..."
Chýbaš mi, ale nevracaj sa späť...Vlastne mi nechýbaš....
Vráť sa späť...
Tak zbabelý. Ja som odvahu mala a preto som teraz šlápota, lebo prvý raz v živote som sa rozhodla podľa seba, rozhodla som sa podľa srdca, bola som ochotná podstúpiť krvavý boj za ideál!
Ale ty...
nebola som nič. Trápna epizódka, čo skončila skôr, než si jej dal šancu začať, hlavne ostať celebritis, ťažký boss, lebo babu mi prebral, a šak čo, haha, zasmejeme sa pri pive a na splave, šak aj tak je to ku*va.
Neznášam pohľad na seba. Sexuálna frustrácia. Nedovarená šiška. "Chováš sa jak ON na Silvestra!"
Tak som sa stala kurtizánou. Len pre to, že som 14 rokov milovala toho istého.
Štetkou ma už nikto asi nenazýva, ale ozveny hlasov stále počujem. Hlavne v sebadeštruktívnych snoch.
Ale vo mne to ostalo ako žeravý CEJCH.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár