Presne takto sa cítim, ak by som bol maliar namaľoval by som to. Verte, že mi je sakramentsky ľúto, že ním nie som. Od fyziky a chémie, cez hudobné nástroje až po šport, je takmer všetko pre mňa nekompatibilná aktivita. Nehovorím, že nemám prehľad, ale nenašiel som sa v tom a som na to tak trocha ľavý. Bojím sa, že mám v sebe niečo zakopané, talent aj fantáziu, ktorá nikdy nevyjde na povrch kvôli tomu blatu. Niečo ma drží a čo to je? Nevedomosť a strach. Moje vety nie sú také ľahké a trefné ako vetné skladby priemerného spisovateľa. Nápady a myšlienky, ktoré sa víria galaxiami môjho vedomia, nie sú dostatočne dobre prezentované. Bojím sa písať, mám s toho stres. Naozaj mám stres zo svojho hobby.
Nechcem pohorieť, nechcem ostať zabudnutý. Chcem sa učiť, ale nemám učiteľa. Keby som len vedel, čo mám robiť a ako sa oslobodiť. Naozaj by som chcel byť slobodný a nabrať si zo sveta fantázie plný krčah, ktorý by som vám všetkým rozlieval do žalúdkov. Vy by ste to mohli vyvrátiť, ale tým ktorý by to strávili a prijali by som bol nekonečne vďačný za uznanie, pretože som po ňom túžim. Túžim po úspechu. túžim potom aby som zo seba vykopal poklad, ktorý rozdám ostatným.
Každý večer, potom ako si ľahnem do postele, rozmýšľam o tom, aké by to bolo vyhrať zlatú palmu v Cannes, alebo byť najpredávanejší Slovák na Martinuse. Snívam a posúva ma to,aby som písal a čítal ďalej. Ale, potrebujem pomoc. Potrebujem sa vyhrabať a rozhrýzť mreže, ktoré ma držia. Pomoc.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár