Ružová luna

-Ako často vidíš svoju imaginárnu kamarátku?, opýtali sa tenké pery zaťatých úst pani psychologičky.
- Volá sa Ružová luna, prosím. Oni sú strašne hákliví na ten názov, ako keby som vás ja volala človek, povedala vrcholne pohoršená Sofie.
Ku pani psychologičke Václavovej chodím asi od mojich 7 rokov. Rodičia ma prinútili, jej povedať tajomstvo, ktoré som nemala zveriť ani im. Mama, otec, psychologička, ja. My štyria vieme o existencii Ružovej luny. Inak prečo tu nie je so mnou?
-Tak tvoja ružová, 10 centimetrová kamarátka sa ti teraz zjavuje menej? Odkedy sa to tak deje?
-No vlastne ona má 12 centimetrov, od minulého roka poriadne vyrástla. Ale pýtali ste sa ako často ju vidím?
Psychologička prikývla a snažila sa tváriť neuveriteľne odborne. Šedý kostým so sukňou jemne nad kolenami, prekrížené nohy za ňou okno, ktoré viedlo do šíreho sveta zábavy a fantázie. Ale Sofie musela sedieť tu.
-Nevidím ju tak často, ako by som chcela. Volám na ňu, hľadám ju všade po izbe. Niekedy sa bojím, či som ju nepristúpila, avšak potom si spomeniem, že má špeciálny plášť z hrošej kože a nič sa jej nemôže stať. Deje sa to asi odkedy som oslávila mojich 14 rokov. Vtedy neprišla ani na oslavu.
-Takže myslíš, žeby to mohlo byť vekom? Či si nebodaj začala brať lieky?
- Ale pani psychologička, ja som vám slušne vysvetlila, že vám seriem na tie lieky.
Všetci si myslia, že Ružová luna neexistuje, pretože ju nevidia. Ja nevidím ocove povinnosti v robote a nereálne sú skôr oni, lebo povinnosti nevedia hovoriť, Ružová luna áno. Čistá netolerancia! S Lunou žijem celý svoj život, viete, nemala som veľa priateľov no ona tu bola stále. Keď som išla na prázdniny ku starým rodičom, pamätám si, ako so mnou stále jedla pri stole. Videla som ako sŕka polievku s mojej lyžice. Babka mi hovorila, že iba vylievam na stôl, ale už vtedy bola stará. Teraz je k tomu aj mŕtva.
Najradšej som sa s ňou prechádzala po vanilkových poliach, pod tyrkysovou oblohou. Sem tam sme navštívili Princezné na okraji mesta, alebo Kráľa Miestnej skládky. Keby ste videli, aké ma smiešne veľké brucho. Potom prišiel takzvaný menzes. Počas svojich dní ju nikdy nevidím a som preto strašne nervózna. A mám pocit, že je žiarlivá. Odkedy mám novú partiu, nie a nie sa objaviť.
***********
-Sofie dáš si cigu?, opýtal sa Michal, ktorý stál, ako každé ráno, na rohu ulice, kde sa nachádzala škola. Mimochodom to bol fešák zo 3.B.
-Bože, nepýtaj sa a daj ju sem, včera som celý deň nefajčila.
-Pozor, ide tvoje triedna, povedal Michal.
- Nevadí, ona už fotríkovcom povedala že fajčím.
Moji rodičia na to reagovali prekvapivo dobre, asi už chcú aby som sa nechovala tak detinsky. Snažím sa zo všetkých síl. Stále, keď sa Luna neukazovala tak som si otvorila strešné okno na mojej izbe, sadla si na parapetu a začala pozerať na hviezdy, po prípade na západ slnka. Keď som čítala nejakú dobrú knihu, tak aj na oboje. Vtedy sa zjavila, prilákalo ju to a zas bola pri mne, hravá ako vždy. Rozprávala príbehy zo svojho sveta a vymýšľala bláznivé nápady čo by sme mohli zrobiť. Lunu strašne fascinoval oheň a tak som v siedmej triede, na základnej škole podpálila na tom okne svoju žiacku knihu. Nikdy mi nato neprišli. Dobrá žiačka Sofie ju stratila. Minule som si zasa otvorila okno a ona po dlhom čase prišla. No v momente, keď som si zapálila cigaretu, odišla preč. Asi je na to príliš nevinná.
*******
21.5. 2012
Milý denníček, začala som chodiť s Michalom! Ja som do toho chlapca blázon. Dievčatá hovorili, že minulého roku na kupku, videli jeho tehličky. Ale mne samozrejme nejde o jeho telo. Michal mi povedal, že som jediná, ktorú on kedy miloval. Dokonca som aj jeho múza. Michal má kapelu a povedal, že mi zloží pesničku. A aby si vedel všetko, DOSTALA SOM PRVÚ PUSU! Prvý bozk, dokonca aj s jazykom. Cítim sa ako princezná vo filme. Mal tak nádherne sladké pery. Chytil ma za boky, pritlačil si ma k sebe, jemne sa usmial a ja som mu to dovolila. Nevadí mi, že je starší. Takej umeleckej duši ako je on, neporozumie hocijaké dievča. Možno aj on má svoju Lunu. Ach, Luna. Tú som videla naposledy pred týždňom. Bola akási menšia a videla som ju len rozmazane. Nechcem ju stratiť.
************
Michal ma pozval k sebe domov, jeho rodičia boli niekde v kúpeľoch, užiť si spoločný víkend. Na začiatok mi navaril a bol strašne rád, že je so mnou. Od začiatku som sa cítila divne a niečo mi nesedelo. Pozreli sme si film, skôr jeho prvých desať minút lebo potom sme sa len bozkávali. Dovolila som mu všetko, pretože som ho chcela. Chytal ma za prsia, za zadok a dal mi dole tričko. Sme spolu už 2 mesiace a takéto kroky, mal urobiť už dávno. Aspoň to mi povedala Zuza v triede. Ona prišla o to, veď viete o čo, o panenstvo, v prvý týždeň čo chodila so svojím frajerom. Mám sa že vraj uistiť, či nie je Miško teplý. Vyzliekla som. Chcem o to prísť? V tom si Michal rozopol nohavice. Zastavili sme sa. Chceš to, opýtal sa ma. Nevedela som, či to chcem, ale všetky okolo mňa to zrobili a chceli to. Tak som si rozopla nohavice aj ja. Keď do mňa prvý krát vošiel, uvidela som Lunu ako stojí na posteli, hneď vedľa mojej hlavy. Michal pokračoval a ja som na ňu pozerala. Luna mi zakývala na rozlúčku a navždy odišla.

 Vymyslený príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu