Práca šľachtí (neviem, asi je to tak), preto vstávam každé ráno a odchádzam na niečo vyše polhodinovú cestu za zárobkom. Dnes to nebolo inak, ale prvý ranný pohľad zničil moje optimistické nádeje na pekný deň. Už cestou k autobusu som plával vo vlastných topánkach a nohavice som mal nalepené na stehnách. Nasladlé vlhko autobusu zmiernilo síce pocit zimy, ale posilnilo pocit v žalúdku. Veru, vetranie zabezpečené nebolo. Prestúpil som dvakrát a nakoniec som dorazil. Mokrý. Už by mohli vymyslieť niečo na ovládanie počasia...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár