Stalo sa to za jedného letného večera na študentskom intráku v našom krásnom hlavnom meste ..... Človek je niekedy taký naivný tvor, že si myslí, že ho už nič neprekvapí ....
Mňa prekvapilo .... Klopanie na dvere večer asi o deviatej ... Prišla som z roboty domov dorobená jak dedinská kobyla, ľahla som si do 1000-ročnej postele (okej okej, preháňam - do 100-ročnej postele), ktorá sa každým dňom viac a viac (vďaka kamošom červotočom) rozpadala a pri čítaní kvalitnej kriminálky som čakala na spolubývajúcu. Namiesto nej som sa dočkala - už spomínaného - klopania na dvere. Upresním to - na balkónové dvere - človeka by to prekvapilo už samo o sebe (ako sa človek ocitne na vašom balkóne ?), keby vám neprezradím, že niektoré intráky majú spoločné balkóny (aj sprchy, vecka a ďalšie hrozné veci, ktoré by spoločné nikdy byť nemali).
No a tak sa opäť ozval môj naivný hlas v hlave, ktorý zatlačil do úzadia ten zdesený, z plného hrdla kričiaci "Preboha Magdaléna neotváraj ! Čo keď to je nejaký vrah ??!!!" a kopol ho do riti (neviem, či sa teda hlas dá kopnúť do riti), každopádne ten zdesený stíchol a naivný sa ozval "Otvor, určite je to dobrý človek, ktorý potrebuje tvoju pomoc".
Sprostá naivná Magdaléna otvorila. Šak čo už len jej sa môže stať ....
Pred dverami stojí očividne pripitý mladý tvor mužského pohlavia, ktorý mi začne hovoriť, niečo v zmysle, že sa chce porozprávať a či môže so mnou, lebo mám na krku prívesok srdiečka a to o mne svedčí, že som dobrý človek (áno, dotyčný vie odhadnúť). Tu sa ozval aj dobrosrdečný a humánne orientovaný hlas, kričiaci "SAMOZREJME!". Mladík, síce bez pozvania ale elegantne vstupuje dnu a sadá si na postel. To sa mi už prestalo pozdávať. A ešte menej sa mi to pozdávalo, keď mi povedal, že mu chýba sex. Samozrejme, že to na mňa nevyprskol len tak - zaobalil do takých tých sladkých kalerábových rečičiek, ako by chcel dievča a že nemá aké, bla bla bla samé sračky. Priznám sa, že som nepočúvala všetko, lebo som viedla vnútorný monológ (alebo dialóg, či rovno diskusiu??) o tom, čo mám robiť, ako sa ho zbaviť. Keďže bol tenký jak špáratko a s promile navyše, tak som si bola na istom, že ho premôžem, ak by prišlo na najhoršie.
Nechcela som ho na rovinu, bez akéhokoľvek citu vyhodiť. Viem, že som bola sprostá, ale nebola som taká tvrdá a napodiv a zdesenia mňa samej mi ho bolo miestami ľúto. Však si predstavte človeka, čo od zúfalstva ide klopať neznámym ľudom a prosiť ich, aby sa s nimi vyspali .... (už som asi fakt divná, keď takéhoto týpka ľutujem
Každopádne on si tam vylieval srdce a ja som kula pikle ako sa ho zbaviť. Už som bola na pokraji mierneho zúfalstva, keď ani moje rázne niekoľkokrát opakované pripomenutie, že mám priateľa, nezabralo (akože chápem, že takýmto jednoduchým klamstvom ho odbilo veľa dievčat - ale u mňa to bola pravda).
Moje mierne zúfalstvo prešlo do mega veľkého keď v tom - z čista jasna - sa zjavila nádej - chalanisko mi hovorí, že či si s ním nejdem zapáliť - v hlave mi znela óda na radosť - nie preto, že by som chcela fajčiť (ja som normálne nefajčiar, ale z toľkého návalu šťastia by som si normálne zapálila), ale kvôli tomu, že sa mi ho konečne podarí dostať z izby. Tak mu s prehnaným nadšením slovenského hokejistu hovorím - "Taaaak určiteee!" ... a vychádzame na balkón.
V tom sa vo mne zas ozýva moje prehnane starostlivé a citlivé JA a piští mi v hlave, že nemôžem len tak pred ním zavrieť dvere balkóna. Chalan mi do toho hovorí svoj životný príbeh o prostitútke a zlých kamošoch, zabije to tým že je nadržaný. Hovorím si, že ešte chvíľu a pomaly sa vzdialim, dúfajúc, že si nebude pamäť, v ktorých dverách bývam. Prešiel jeden z tých okamihov, keď som ľutovala, že nemám kasera a nechodím na nejaké tie bojové umenia.
Týpek mi túto moju osobnú ľútostivú chvíľku prerušil vetou - "Vieš, ja keď nebudem mať sex ešte mesiac - tak už asi nejakú znásilním"
Vtedy mi v hlave zablikal alarm načerveno, otočila som sa u išla do izby - týpek ma stihol chytiť za moju gramblavú ruku a potichu sa začal ospravedlňovať, že to tak nemyslel. Tak si zase v duchu hovorím, že on by reálne nikdy nikoho neznásilnil - max. tak nejakú kozu na dôchodku (myslím tú ozajstnú kozu nie nevinnú seniorku). Nahlas ho iba pošlem do horúcich pekiel a odchádzam.
V izbe som sa skovala pod perinu s navlečkami macíkov, pozhasínala a pozamykala, čo sa dalo a písala kamošovi, že ma asi do pol minúty od**be od strachu. Mladík si medzičasom povedal, že to ešte skúsi a zaklopkal, ponadával a odišiel.
Odvtedy nosím kasera a ľudí posielam do rici (ale nie, nie som až taká poučiteľná ale to je na ďalší blog).
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
kuko1965
29. 7.júla 2017 00:43
Tak to teda RIADNA skúsenosť! Narcistický chlapec riadený hormónmi s odstaveným rozumom. Hrúúúúza! Doporučil by som mu psychológa. Ale, možno si pre budúcnosť podobnú skúsenosť potrebovala. Čas ukáže.
4
@johnysheek nie nie, pri ňom som si nebola istá ničoho ... ale to bolo myslené tak, že jedno promile mal určite a to ďalšie už bolo navyše
@kalliopea hej teraz už aj ja
@kalliopea hej teraz už aj ja
6
To mi pripomína príhodu z poslednej Pohody, kedy som sa zobudil v stane na to, že v ňom nie som sám - hoci som tam úplne sám došiel
Napíš svoj komentár