Dnes mi to povedal môj priateľ ....
Pravdu povediac .. ja som osobne som si to začala všímať už dávnejšie ... ale ked vám to takto do očí povie blízka osoba (nemyslel to ako urážku), tak nad tým začnete hlbšie uvažovať.
tak si to rozanalyzujme pekne od začiatku :
- neviem ako to bolo so mnou v materskej škole
- na základnej som nemala s nikým problém (áno, bila som sa s chlapcami) až do času kedy nezačala 3/4 chlastať a fajčiť .. ja som to odmietala (ale to je o inom) ... no a tak som sa začala mierne separovať, kedže vtedy letelo heslo "kto nepije, nie je cool" ... tým nemyslím že som sa nebavila s ostatkom, ja som sa rozprávala normálne s každým .... len mimo školy bolo iba pár spolužiakov s ktorými som bola stále v kontakte
- stredná.... zlatá stredná ... bolo nás v triede až 12 ... z toho až 1 chalan ... (úbohé ja viem) .... a tam som vedela výjsť s každým... s každým bolo o čom ... a aby som nezabudla, prejav pred ľudmi mi nikdy nerobil problém .. bola som dokonca poctivý účastník recitačných súťaží ... čo sa týka hablivosti ... hej občas sa to na mna prišlo
- a potom prišla vysoká ... až 27 ľudí ... z toho až 27 báb .... bieda .... no ale zvládam to zatial statočne .. s tým že moja komunikačná schopnosť sa začína vytrácať ...
Dnes som nad tým cestou na byt silno uvažovala ..prečo to tak vlastne je ... a prišla som iba nato že :
1. mám pocit, že moje názory nikoho nezaujímajú a preto nemám dôvod ich vyslovovať nahlas
2. už pár krát sa mi stalo, že sa ľudia bavili o veciach o kt. ja nič neviem, resp. nemám k nim čo dodať (napr. druh hudby kt. som v živote nepočula a ani ma nijak nezaujala)
3. a tiež sa mi stalo, že som začala rozprávať a zrazu začal aj niekto iný a tým pádom som ja bola na inej koľaji (áno, prestala som byť ... ako sa to hovorí ? ... priebojná ? v tomto hej)
4. a teda sorry ale nemám čo povedať k tomu ked sa kamošky bavia o tom koľko musia schudnúť a "preboha ako dnes otrasne vyzerajú" ...
Jednoducho ma nebavia reči o dietách ... (a to verte tomu že je to večná téma) ... ja nemám problém s nadváhou, skôr naopak nemôžem pribrať (ale to je iný príbeh) .. a preto ma otravujú takéto reči (ked som kamarátke povedala že je blbosť aby jedla 2 krát za deň - ráno a na obed, tak už som bola tá čo to nevie pochopiť lebo takýto problém nikdy nemala).. dosť som sa napočúvala ako som strašne chudá a neviem čo všetko ... preto reči o tele a jedle vytesňujem .... keby aspoň bola pravda že sú túčné a škaredé ... ale nie .. ony sú pekné a vahovo normálne .... (napriek tomu človek so sebou nikdy nie je spokojný) ... ja tiež niesom žiadna krásavica ale čo mi pomôže ked sa budem pred zrkadlom deptať ? (že mám krátke riedke vlasy, chudé nohy a ruky, žiadne kozy .. veľký nos ... atd adt) .... deň mi to teda rozhodne nevylepší a preto si vonkajšok skôr nevšímam ...
Neviem či je to len týmito babskými rečami kt. už mám nad hlavu ... alebo tým že už sa seriozne bojím vyslovovať svoj názor .... (nie je to ešte také že by som nerozprávala ... len sa menej vyjadrujem k istým veciam) ...
Napr. minule spolužiačka že čo má kupiť frajerovi na prvé výročie ? ... (zajednala hotel, vírivku, kúpila tie prepolené srdiečka s menami atd) ... to je síce všetko krásne .. ale tie srdiečka .. na rok ? mne osobne to príde príliš skoro ... to že je niekto s niekym rok ... neznamená že to je na celý život ... (na druhý deň sa skoro rozišli) .... a toto som jej mala povedať ? (kedže nezvyknem klamať, tak som radšej ticho)
--- a ked som potom s priateľom tak kecáááám a kecáám a kecáám .. lebo sa nemám komu vyrozprávať ... lebo kamarátky riešia blbosti a ja som sa začala zaujímať o úplne niečo iné ... napr. ma baví škola .. nie všetko ale väčšina predmetov ... a ked počujem ako na to väčšina nadáva ... tak nemám chuť už vobec komunikovať ... asi sa naozaj bojím toho čo si kto o mne pomyslí ked mám uplne iné názory ako oni ... a tak radšej poviem minimum a mám kamaratky .. ako by som mala byť nadovšetko úprimná a povedať všetko čo mám na jazyku a nemať nikoho ...
Denník
Komentuj
6 komentov k blogu
2
no vidis ja som mal podobny problem a vyriesil som ho presne naopak a dosiel som o kamaratov. Ale naco ti su taki kamarati "naoko" ? to nedava zmysel resp. neboj sa ich poslat poriadne do kelu. A ti co pojdu hned rozhodne za kamaratsvo nestoja.
3
mne tiež do toho hneď dodal že "ved aj ja som niekedy asociál" ... a arogantne ? ja som sa dopočula že vyzerám namyslene a že by mi to nejako moc trhalo srdce nemôžem povedať, keďže ma v poslednej dobe názory niektorých ľudí prestali trápiť (a to som si na názoroch dosť zakladala a aj preto mala som sebavedomie pod bodom mrazu... až neskôr mi došlo že je to blbosť) ... ale to máš tak ľudia riešia ako človek vyzerá a ptm to takto dopadne --- ale máš pravdu .. nech si naserú ked sa im nepáči
4
@diablo7
tak ti poviem, čo som bola doma (stredná a základná) mám kamarátov ktorými môžem normálne povedať čo mám na srdci a viem že sa urazení nezoberú preč ... ale tu je to o tom že nechcem skončiť sama ... toho sa asi najviac bojím .. aj keď jasné je lepšie byť sám ako mať kamarátov kt. sú viac povrchní ako skutoční ...
tak ti poviem, čo som bola doma (stredná a základná) mám kamarátov ktorými môžem normálne povedať čo mám na srdci a viem že sa urazení nezoberú preč ... ale tu je to o tom že nechcem skončiť sama ... toho sa asi najviac bojím .. aj keď jasné je lepšie byť sám ako mať kamarátov kt. sú viac povrchní ako skutoční ...
5
Možno by si mala byť trošku milšia. Aj keď ti niekedy pripadajú otravní.
Ale hlavne treba mať zopár dobrých kamarátov. Alebo aspoň jedného. Na ostatných ti nemusí až tak záležať
Ale hlavne treba mať zopár dobrých kamarátov. Alebo aspoň jedného. Na ostatných ti nemusí až tak záležať
Napíš svoj komentár
Ostatný týždeň-dva si robím prieskum. Medzi kamarátmi. Či som im na prvý pohľad pripadala arogantne. A vraj áno
Tak som si povedala, nech si naserú