Spôsobom, ktorý nie je najlepší.
Začal zlyhávať.
A to preto, že okolo mňa sa objavili ľudia, ktorých mám veľmi rada .... no ktorým sa nedokážem naplno otvoriť.
Oni sa mi zdôverujú, hovoria všetko čo by som mala, musela aj nechcela vedieť.
Správajú sa proste ako skutoční kamaráti.
A ja ?
Ja mám veľa tajomstiev. Vecí, ktoré nehovorím lebo.....proste nedôverujem ľudom. Nie, nie tak že vôbec ..... ja im verím ... ale ..........
Sú veci, udalosti, ľudia .... ktorí vás poznačia a vy musíte ísť dalej. Myslela som si, že sa mi to podarilo, že som relatívne a podľa dostupných možností normálna.
Že viem nadväzovať vzťahy..... kamarátstvá
Ale nie.....
Uvedomila som si to až teraz ...... že to neviem.
Že som sa pred okolitým svetom tak veľmi uzavrela ..... až na to doplácajú všetci vrátane mňa.
Je pre mňa veľmi ťažké hovoriť o niektorých veciach. A preto som si povedala, že to, že trápia mňa, že mám relatívne veľké problémy .... neznamená, že nimi musím zaťažovať kamarátov.
A tak som s tým prestala.
Do takej miery, že udalosti posledného mesiaca (dosť podstatné a prevratné) nedokážem nikomu povedať. Hanbím sa za ne (týka sa to rodiny) .....
Jednoducho som si vytvorila nejaký zámok ..... ktorý funguje 24/7 ..... a ja už takto nedokážem ísť dalej .....
Vždy, ked sa chcem niekomu zveriť .. tak mi len napadne že dotyčný na mňa zmení pohľad... že sa bude správať inak .... ohľaduplnejšie, ľútostivejšie, milšie ..... a to ja nechcem ... ja nechcem aby ľudia poznali moje problémy ... no napriek tomu túžim ich povedať niekomu ....
Ja viem že každý človek má svoje problémy, s ktorými musí každodenne žiť ..... zobúdzať sa a riešiť ich .....
Neľutujem sa ..... ani nič iné ..... len už je toho akosi priveľa .....
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár