P: žeby predavačka?? 2

Keď som si ich obliekla zbadala som,že ja je na nich natrhnutý zips.A teraz? Čo?? Čo jej teraz poviem,keď je taka "milá"?

P: Už??
Ja: Aáno skoro.
P: Cibrehet.Buďeš tam hodinu?(zadudrala)

Ale ja som to počula, lebo nás oddeľovalo takých 40cm a jeden záves v kabínke.
Teraz čo??Bola som v takom strese, myslela som, že si tie šaty budem teraz musiet kúpiť, a boli mi veľké. Hha.. Takže som mala pravdu, ale to nebolo v tom momente pre mna dôležité.
Tak som si obliekla svoje oblečenie a vyšla von...

Ja: Pani predavačka tie šaty sú pri zipse natrhnuté....(povedala som to tak potichu,že by to málokto počul,,ale ona mala dobrý sluh,takže to počula....
Ona: Čooo??( skíkla)

Som sa tak zľakla že v tom momente by sa mi na tele do krvi nezarezali.
Predavačka vzala do ruky tie šaty a začala ich prevraciať z jednej strany do druhej so strašnými nervami....

P: Takže ti boli ešte aj malé ak si ich nezapla a natrhla si zips,však??
Ja: Niee, boli mi ešte aj veľké!!
P: No na tvoj vek, 18, by si mala mať aj kyprejšie tvary.
Ja: Mám 15.

V tom momente stíchla, pribehla k nám ďalšia predavačka a v ruke držala ten istý typ šiat..Zobrala do ruky tie poškodené šaty.

P2: Tie šaty sú poškodené, výskúšaj si iné, ale skús menšie číslo asi 36, veď 38 je na teba velmi veľke číslo.

Podala mi ich do ruky a odišla s tými poškodenými šatami do skladu.
Ja som vrhla asi ten najnamyslenejší pohľad na du hnusnú predavačku, ktorá tam ešte stále stála bez najmenšieho pohybu.
36 mi bola presna a aj som si tie šaty kupila.Cha cha. škodoradosť namieste

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu