idem si len tak po ulici čil domov... viete a je dosť veliká tma... samozrejme oproti išla mamina kamarátkina ALE keďže som bola zadumaná nevšimla som si ju a tak osm sa keď pozdraviť chcela neskoro bol ...a tá tma...
no nič... idem ďalej...a zrazu že ahoj...kukám...a potom som v šere rozoznala tvár kamarádovu...no len tak tak
pokračujem v svojej púti domov keď tu zrazu...bicykel...a kto na ňom sedí?...no fakt neviem lebo na našej ulici svieti neón jeden tak že vlastne nesvieti..avšak poučená z predošlých 8 minút som sa radšej pozdravila šak čo... človek zjavne rovnako v lese jak ja sa odzdravil...podla hlasu som spoznala že som ho nepoznala...nevadí aspoň môže rozmýšľať odkiaľ ma pozná a má kvalitnú náplň večera

takže pre budúcnosť milí moji priatelia aj nepriatelia,aby osm vás spoznala v tejto ukrutnej tme kde neexistuje spravodlivosť a ani muži zákona,noste so sebou nejaké signalizačné vecičky aby osm vás už z trilióntych metrov zbadala a sa vám pozdravila(napríklad cestárske vesty si dajte,alebo pobehujte z jednej strany na druhú,alebo nech vás sprevádza aspoň jedna sedmina dychovky

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
dukenukem  24. 10. 2006 19:11
No lol...mne sa take stane aj cez den .

Minule ma pozdravila nejaka slecna a prebehlo to takto:

-Ahoj, Jakub!

- eh, Ahoj, eh, mmm, ...ty!

som bol cerveny jak...cervena farba
2 
fotka
markonix  26. 10. 2006 17:22
mne sa to stáva keď mám slúchatká v ušiach

a potom si niekto pomyslí že som arogantný, len preto že som sa nevedomky neodzravil
Napíš svoj komentár