Cca pred rokom a pol, vonku zúrila jeseň (Viem, že je to odveci metafora, ale prihliadnuc na hodinu, ktorú to píšem je to znesiteľné) a ja som išiel v sobotu poobede na svojom skútri kamarátovi s diskom pre filmy. Začiatok semestra, môjho prvého na VŠ, tak žiadne starosti, som plánoval kľudný večer pri PC a svetovou kinematografiou čerstvo stiahnutou z netu. Mal som k Sobolovi (tak ho voláme toho kamaráta, odvodené od priezviska) už len poslednú ulicu. Keď som zatočil na spomínanú inkriminovanú ulicu, zbadal som cca 100 m pred sebou že ľavá strana je zaterasená takou tou blokovacou vecou čo používajú cestári keď robia niečo na ceste. Som myslel že zase vyrezávajú kúsky cesty a ich znova asfaltujú ako obvykle. Tak som frčal bez toho aby som pribrzdil, ale čo si tí bazmeci na mňa pripravili. Žiadne rezanie cesty na ľavej strane. Oni rezali celú cestu naprieč kvôli potrubiu či čomu to, takže len úzky pás, ale zato dosť hlboký. Ja som si to všimol na mojej strane jaksi taksi neskoro. Brzdil som čo to dalo, ale nestačilo. Predné koleso presne zapasovalo do toho vyrezaného pásu a ja som letel jak kaskadér z amerického akčného filmu. Ešte zopár výbuchov a idem do Hollywoodu. (inak netuším jak som letel a jak efektné to bolo, to mi hovorili okolodidúci
Ocitol som sa na ceste, vedľa motorke ešte stále išiel motor. Prvé myšlienky: Kurva asi tak 10-15x, toto našim nevysvetlím :/ Skúsil som sa postaviť, ďalšia chyba. Postavil som sa na pravú nohu a keď som stúpil na ľavú tak sa mi v píšťale ohla jak gumenný pendrek. Už som vedel ktorá bije, zlomenú nohu som už mal dva krát tak diagnózu som si určil sám. Zaujímavé že ma dokopy nič nebolelo. Bol som doudieraný jak broskyňa ale vpohode som si ležkal na ceste. Adrenalín je kurva dobrý kamarát v takýchto situáciach.
Samozrejme rozacpnutý zvíjajúci sa motorkár nie je zrovna nenápadný. Okoloidúci sa zbehli okolo. Toto si už moc nepamätám, ale viem že najprv volali sanitku: kurvy zdravotnícke nezdvíhali, to im ešte v budúcnosti spočítam. Zdvihli to až policajti a tí poslali sanitku. Tá kým sa dotrepala som myslel že zahynem. Nie od bolesti, ale od nudy. Som bol v šoku tak som dokopy nič necítil, ale ležať na prostriedku cesty neni zrovna výhra. Zachvílu sa dotrepali saniťáci a pár minút po nich zelení. Na tých sanitkárov si musím vziať samostatnú kapitolu, lebo to bolo na mňa moc.
Chlapíci došli, opýtali čo mi je, ja reku že mám zlomenú nohu ale inak vpohode. Sa mi na to pozrel: noha do "Z" a napuchnutá jak sviňa. Jediné čo mi na to povedal:"To máš len narazené, to bude OK." Chalan sa asi vyznal :/. Tak mi šupli golierik, nalodili ma na nosítka a naložili do sanitky. Skorej než sme odfrčali, tak mi tam behol zelený zmrd, že či som ochotný fúkať, ja reku že daj to sem nech neotravuje. Človeka nenechajú ani v sanitke napokoji. :/ Konečne sme sa pohli, ale to čo nasledovalo bol zážitok za všetky drobné. Adrenalín vyprchával a tá kapačka proti bolesti ešte nezačala účinkovať tak noha začínala bolieť. A kurevsky. Lenže vysvetlite to šoférovi tej sanitky, ktorý jak kokot sprostý, bral tuším každý retardér a každý výmol v Trnave. Jak hovorí Einstein, ľudská blbosť je nekonečná, ale tento chlapík sa priblížil koncu.
- Pokračovanie nabudúce, už sa mi nechce....
Nabudúce si prečítate: ako to vyzerá v slovenských nemocniciach, ako sa žije na jednej nohe a taktiež silný emotívny podtón!
Neviem kedy bude nabudúce, asi keď sa mi bude chcieť...
Skutočný príbeh
Komentuj
8 komentov k blogu
7
Som zvedavá na pokračovanie, nemocničné horory... Dobre napísané, len ten dnešný dátum mi neleze do palice...
8
suhlasil som stvojim nazorom na tu picovanu tucny vs chudy tak som ta ocekoval...a veruze po dlhom case zaujimavy blog...inak ja sa tiez chystam napisat pribehy z nemocnice len sa mi tiez moc do toho nechce
Napíš svoj komentár
zaujmave citanie po ránu