...na pohlaví nezáleží.Z tohto si viacerí ludia robia posmechy...hoci neviem prečo ved je to skutočnost.Je to síce ťažké,zistiť že máš rada dievčatá.Volám sa Mirka mám 16 tokov a v 13 som zistila že sa mi viac páčia ženy ako muži.Bolo to divné pretoťe ma chalani z našej triedy zbožnovali a s jedným som aj cjodila,no nepáčilo sa mi to pri nom som zistila že sa mi hnusí mužský jazyk.Dala som mu kopačky baby z našej triedy hovorili-si sprostá?!Ved za tebou plakal.-Všimla som si ich nie tie poznámky k rozchodu ale dievčatá.Pre boha čo sa to so mnou deje ja sa pozerám na kamoškin zadok...nie,to nemôže byť pravda ja nie!ked som prišla domov všetko sa si v hlave pretočila,čo sa to so mnou deje bože môj čo mi je?!najprv som si myslela že je to kôli chlapcovi s ktorím som chodila jednoducho že mi chýba a preto hladm útechu u dievčat.Moja najlepšia kamarátka prišla pre mna von.Bála som sa íst,ale na koniec ma presvedčila.Celý ten čas na prechádzkách som bola ticho.Zrazu sa ma spýtala čo mi je.nech jej poviem čo ma trápi.Ja som sa usmiala a povedala to by si nepochopila.ona-Možno by som to nechápala ale teba by som pochopila!!sadli sme si na lavičku chytila som ju za ruku.Bežne sa dievčatá držia s kamoškami za ruku.pozrela som sa na nu.-Je to pre mna ťažke Lenka-(to je jej meno)-nikdy som sa necítila tak ako teraz,som z toho celá vedla neviem čo mám robit!-pozrela sa na mna nechápavo a spýtala sa-Trápi ťa niečo velmi hrozné ked mi to nechceš povedat,však?!Ja ti pomôžem Miri!-Utešovala ma a snažila s to zo mna dostať.No ja som to nechcela povedat len si predstavte že by som jej to povedala.čo by som robila chalani by ma nenávideli dievčatá by sa mi vyhýbali.Nie!nemôžem to povedat.POvedala som jej na rovinu.Až sa ma zlakla!-A ja som si mylsela že sme naj.kamošky.To čo ťa trápi to bude trápiť aj mna,to že ti nepomôžem to ma trápi na pomáhanie predsa kamošky sú- povedala to tichím smutným tónom.Na chvílu som sa odmlčala zaťala som peste naklonila som sa knej a pobozkala ju na pery.Ona sa postavila -čo to robíš?-vykríkla.-Chcela si predsa vediet to čo ma trápi.Nie?-sklonila som hlavu začala som plakať.Prišla ku mne chytila ma za ruku a povedala-Ale ved bozkávať sa môžeš aj s chalanmi-povedala s pochopením.-Nie nemôžem oni sa mi hnusia,sú taký drsný hrubý.Mne sa páčia dievčatá...!-POVEDALA SOM POTICHU NO DôRAZNE.-Ako?Tebe?To nemyslíš vážne!?-pýtala sa ma na hlas.-Ano myslím.Vedela som že ma nikto nepochopí!-postavila som sa-Ateraz chod na net a všetkým to vytrúb!Na čo som ti to vobec hovorila ja krawa-kričala som,a rozbehla som sa so slzami v očiach domov.Ked som sa obzrela do zadu. sedela tam a rozmýšlala.Ked som prišla domov mamina zbadala že plačem.mávla som rukou bežela som do izbi zamkla so sa a oprela sa o dvere.V noci som nemohla ani oko zažmúriť.Zrazu mi zvonil telefón,volala mi Lenka.Zdvihnem?Nezdvihnem?...Zdvihla som ho.Po tom telefone sa mi hned lahšie zaspalo.Bola sobota lenka skoro ráno pre mna prišla otvorila som dvere a vrhla sa mi do náručia so slovami-Dobré ránko!Ani nevieš aká som šťastná že si mi prezradila tvoje tajomstvo!Aj ja mám jedno tajomstvo!-Povedala ticho-Chceš ho poznať? pokývala som hlavou a pozvala som ju dnu.Zistila som že ma lúbi a ja som sa naučila lúbiť ju!Sme spolu až do dnes a za moje tajomstvo sa nehanbím!!!
------------------------------------------------------------------------
TENTO PRíBEH JE FIKTíVNY!NEZOBRAZUKÚ SA V NOM žIADNE SKUTOčNE POSTAVY!MAJUSNIIQ
------------------------------------------------------------------------

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
mimqa14  28. 12. 2008 10:38
pribeh ako pribeh ... pekne ale maximalne nepravdepodobne
Napíš svoj komentár