Kráčam lesnou cestičkou plnou lesných vôní a vyšliapaných chodníčkov od srniek.Nad hlavou mi lietajú krkavce ( alebo sú to vrany? možno havrany...)vydávajúce strašidelný zvuk - krá, krá-(skoro takto) zachrípnutým hlasom ako starý ufrfľaný fajčiar, ktorý je vďaka tomuto zlozvyku na pokraji svojej životnej púte.

Pri tomto zvuku ma zamrazilo, naskočili mi zimomriavky - akoby ohlasoval niečiu smrť. Už chýbal len tichý zvuk umieráčika.
Pripomenul mi hororové filmy , kde ho dosť často počuť hlavne v noci, keĎ je v zábere hrad s neschválnou povesťou, z ktorého sa každú noc ozývajú neidentifikovateľné zvuky , ktoré vo vás vzbudzujú strach a hrôzu.
V jeseni, ked je všade naokolo hustá hmla, v diaľke počuť húkanie sovy a zavýjanie vlkov pri splne mesiaca,keĎ vidíte ledva na špičku svojho vlastného nosa, keď všade naokolo počuť praskanie konárikov a vy neviete či je to len nejaká neškodná veverička, ľudožravý medved alebo...vrah bažiaci po krvi či nebodaj upír idúci doslova po vašom krku alebo dokonca obrovský chlpatý vlkolak ( alebo vlkodlak?).

Alebo keď je vzduch nabitý energiou až tak, že vám vlasy na zátylku stoja dupkom a vy cítite...že sa niečo stane, že je to predzvesť niečoho strašného a krvavého. Je úplné bezvetrie a ticho ako pred búrkou.Vzduch doslova stojí až tak, že by sa dal krájať, alebo tak, že by ste si v ňom mohli zaplávať.

Cítili ste to už niekedy?

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
inkheart  20. 3. 2008 22:34
Myslím,že áno,spomínam si na pár okamihov,kedy som sa zatúlala trochu do lesa a začala som sa cítiť nepríjemne.. najmä spomínané vytie je obzvlášť nepríjemné, vždy sa ubezpečujem, že to je určite daleko a že vlkolaci neexistujú, ale ja hovorím...nič nie je isté . Takéto myšlienky mi však zvyknú urobiť dosť razantnú bodku za inak krásnou tichou prechádzkou, preto ich nemám zrovna v láske.

A to prirovnanie so zachrípnutým starým fajčiarom bolo fakt super; .
Napíš svoj komentár