Jednou z najhorších vecí,ktoré človek môže cítiť je podľa mňa bezmocnosť. Ten príšerný stav, keď človek niečo nesmie,nevie,nedokáže. Ja už určite obdobie pocit bezmocnosti prežívam so železnou pravidelnosťou. A neznášam to. Neznášam ten stav,keď mu chcem pomôcť a On sa bráni,keď mu chcem poradiť a On nepočúva,keď ho chcem podržať a On stále padá...,keď proste jedine čo môžem je sa len bezmocne prizerať. A ono to ubíja hrozne to ubíja.
Za obdobie svojho žitia bytia boli v mojom živote lásky na ktorých mi určite záležalo no hovorí sa,že človek v živote dokáže milovať len dva krát. Ja som už svoje šance využila. Prvá bola síce pekná a v tom čase pre mňa aj silná. No skončila pomaly,ale zato bolestivo. Stotožnila som sa s tým,že: Ľudia prichádzajú a ľudia odchádzajú a tí čo odišli uvoľnili cestu tým lepším. Tak sa aj stalo. To lepšie prišlo. Stalo sa to rýchlo...rýchlejšie ako sme si obaja stihli uvedomiť a to spojenie duší je také silné a také spriaznené, že žijeme život jeden druhého so všetkým tým dobrým aj tým zlým. A vtedy je ten stav bezmocnosti najintenzívnejší. Keď sa naňho pozriem a vidím,že trpí bolí to..bolí to preto,lebo trpím s ním aj ja..,keď je smutný smútim s ním a nie je to preto,lebo by to tak malo byť,ale je to pocit. Je to spriaznená duša,ktorá sa do mňa vpila a jeho pocity a stavy mnou prechádzajú ako by sme boli jedno telo.
Takto to samozrejme funguje aj,keď je svet farebný a,keď sa smeje a je šťastný nedokážem sa netešiť s ním aj,keď mi je zrovna nanič. Ešte aj teraz sa usmievam,keď si spomeniem na mnoho toho čo sme spolu zažili čo sme si povedali a čo sme vykonali. No opäť raz tam existuje to ALE..
ale všade sa vždy zakráda ta bezmocnosť a ten strach,že sa to raz musí skončiť..,že sa môže niečo pokaziť,že proste zrazu môže byť všetko inak. Čo ak On ešte nevyužil obe svoje možnosti? Čo ak som preňho moc dobra,alebo On je pre mňa moc dobrý?...čo ak...v hlave mám zhruba 105 čo ak...
Žijem s tým,že moja hlava a myšlienky sa topia v bezmocnosti..,že nedokážem zabrániť tomu čo sa môže stať...najviac ma mrzí to,že keď už ma to pohltí až príliš...ťahám do toho so sebou aj jeho...
Nemám rada,keď som slabá...a bezmocnosť zo mňa robí slabocha..

 Blog
Komentuj
 fotka
kofeinballoon  28. 3. 2013 08:09
otázky ktoré máš som mala aj ja a zničili mi vzťah úplne, takže nozaj neodporúčam, nechaj sa unášať láskou nerieš zbytočnosti
 fotka
malabria  28. 3. 2013 15:43
už je nato príliš neskoro,ale ďakujem za radu
Napíš svoj komentár