....Poznám tie dni, keď sa ti nedarí,
život ťa nebaví, šťastie ti ukradli.
A ty bez peňazí stojíš pri pokladni,
chceš si ho kúpiť, ale na predaj neni.
A tak zas dôvod smiať sa, pri niekom zaspať
a veriť zas, že láska neni zradca
je to dávno ale bolí to stále.
Ostali spomienky ale poviem ti,
ty sa trápiš a on spí bohvie s kým.
Tvoja láska, či jak mu to vravíš,
a najlepšie spravíš, keď sa ho zbavíš.
Tie myšlienky o vás dvoch vyžeň už z hlavy.
Ty máš na viac, tak postav sa zo dna,
pre teba neni vhodný, neni ťa hodný.
A preto ho od teba vietor odvial,
Jedného dňa stratí sa tma a vyjde slnko
a ty pochopíš, že ti celý čas pre iného srdce tĺklo...
Text je samozrejme upravený, aby sedel i pohlavia Za to obdobie odkedy sa toto deje som sa veľa krát so slzami v očiach pýtala toho tam hore, že začo a prečo? Začo som si toto všetko zaslúžila a prečo sa toto všetko deje. Prvý krát som sa rozhodla byť sebecká a darí sa mi to úplne nenápadne.
A ako sa spieva v tej pesničke...ostali spomienky...tak je to pravda a nie je ich málo. Väčšinou však ľudia radia, aby som si pripomínala všetko to zle, že mi to pomôže dýchať a pochopiť, že takto je to správne takto to má byť. Nedovolím si to spochybniť, lebo v otázkach lásky a vzťahov ako takých mám veľké medzery. No tak isto mám svoju hlavu a tou sa aj riadim. A preto si v hlave často krát ako starý čiernobiely film premietam všetky tie pekné spomienky. Ono paradox je asi to, že všetky tie zlé sa zrazu nejako vytratili z hlavy. Aj napriek tomu, že často sme si hovorili, že je viac toho zlého čo máme za sebou. V danom momente to skutočne tak vyzeralo, ale teraz to vidím inak... Človek je tvor hlúpy snaží sa si aj napriek bolesti,ktorú prežíva dokázať,že to čo sa deje sa diať nemá a preto všetko čo sa dialo potláča do úzadia a do popredia tlačí to dobre,krásne,najlepšie a vytvára si nejakú modlu,alebo čo.
Nezabudnuteľne spomienky o práčke,o tequile,o škole,o krpatej s modrým zubom,o hraných zásnubách,o sexe,o dňoch plných relácii a následne o dutých hlavách po ich pozeraní o dni kedy som prvý krát videla stiča sa aj hýbať,o miliónoch fotkách,ktoré sme spolu videli o miliónoch vetách,ktoré sme si vymenili,o prvom liste od neho,o začiatkoch,o tučniakovskom pyžame a o heroinových denníkoch,o lúštení osemsmeroviek cez sms,o darovaní hviezdy,a čo sa dialo na tajnáča po nociach na balkóne,o prebdených nociach až do rána,a o umrnčaných ránach,o jazyku v oku,o jeho psovi,o twilighte,o prehriatom pc a o máriovi a samozrejme,že je toho nie len v mojej hlave,ale aj za nami oveľa viac.
Tak prečo by sa mal človek o to ukracovať?...o tie príjemne spomienky pri ktorých máte úsmev na perách. Je to príjemne ako balzam na popraskane pery, alebo ako, keď si dýchnete horúci dych na ľadové ruky.
Všetko toto sú spomienky a nie zlyhanie, že si ich neviete odoprieť. Nie je to vzlykanie za tým čo bolo, ale len balzamovanie si duše. Aby človek na človeka nezanevrel a, aby si zakonzervoval vnútro. Som človek, ktorý odmieta v sebe chovať nenávisť, lebo nenávisť aj tak len zožiera vnútro toho kto ju v sebe živí. A už roky verím tomu, že je v tom veľká pravda.
Vždy, keď dopíšem ďalší zo svojho blogu.., keď si ho počas písania stále formujem tak,aby sa páčil hlavne mne..tak práve vtedy mnoho z nich neprejde posledným kolom a to tým, že budú zverejnené. Veľa z týchto blogov skončilo v koši, alebo sú len bezducho zapísane v tom starom vyšuchanom notese, ktorý je vždy pri mne. Najvernejší priateľ...
Tento blog je dopísaný je vyformovaný a vyznačený na modro a od neexistencie ho delí jediné Delete. Neistý prst krúži nad tým tlačítkom minútu...dve...tri...nedokážem to. Nedokážem tento blog vymazať..mám strach,že ak to urobím vymažem spolu s ním aj všetky tie spomienky...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tlamik
10. 3.marca 2013 14:20
krásne ..a najlepšie je spomienky krásne si uchovať a z toho zlého sa ponaučiť a ísť ďalej ..
Napíš svoj komentár