Rúcajú sa dlhoročné manželstva..ak vôbec dlho trvať vydržali.Končia sa dlhoročné vzťahy..ničia sa dlhoročné priateľstva,lebo tých ozajstných úprimných a nezištných už dávno niet. A tak sa pýtam sama seba..Čo v dnešnej dobe ešte vlastne ľudí spája??...teda okrem intríg voči niekomu a alkoholu, už asi ani nič. Je to smutné. Kde sa to vlastne z nás ľudí vytratilo?..ta úprimna láska a to úprimne priateľstvo.
S obdivom sledujem svojích rodičov s akou láskou a úctou sa k sebe chovajú a to spolu žijú 27 rokov. V hlave za ten čas nikdy nemali ani len pomyslenie,že by sa to medzi nimi mohlo skončiť,alebo by to nejak mohli zničiť. Je to fascinujúce aspoň pre mňa teda určite.A čím som staršia sa stále viac a viac utvrdzujem v tom,že chcem to zažiť..chcem to zažiť tiež a chcem nech to trvá večne. Hoc by to malo znieť fatálne ako z tej najstupidnejšej lovestory.
Stačí sa na chvílku zapozerať v Tv na niektorú z tých relácií, kde sa snažia ľudí zbližovať, kde napríklad prídu starí ľudia a želajú si nájsť známeho či priateľa po 30 možno viac rokoch. A vtedy sa zamyslím nad tým..Kto z nás mladých by toto spravil?..Veď koľko ľudí sme už spoznali v živote,ktorí nám niečo dali...niečím nás obohatili..proste v nás po nich zostala nejaká stopa...a my už o nich nič nevieme. Vlastne ani nechceme a nepotrebujeme vedieť.
Detto platí aj o vzťahoch. Ľudia ich už neprecíťujú tak intenzívne ako kedysi. Naopak sú podceňovane a berieme ich už len ako nejakú samozrejmosť. Veľa pekných vecí,ktoré sa kedysi robili len v pevných vzťahoch sa dnes už bez mihnutia oka robia mimo nich.
Netvrdím však,že láska nejestvuje, že vo vzťahoch už vôbec nie je, že je to len teatro. To určite nie. Ja si len myslím, že ju nevieme prežívať a hlavne si ju nevieme užívať. Všetko berieme tak odľahčene až unudene, že to stráca svoje čaro.
Nemáme čas a asi ani chuť si hovoriť frázy ako:..mám ťa rád/milujem ťa/ľúbim ťa/chýbaš mi/etc..
Vlastne čas by sme aj mali, ale asi máme pocit, že to už netreba hovoriť,že to stačí len cítiť. Neberieme za dôležité prejavovať si lásku..zato prejavovať si hnev,nervozitu a zlosť tým sa dokážeme zaoberať aj hodiny a dokonca denne.A už vôbec nehovoriac o úcte..tá sa medzi nami ľudmi už dávno vytratila. Chováme sa k sebe ako zver. Dokonca možno aj tá sa k sebe niekedy chová lepšie.
Sme netolerantní a neprispôsobiví jeden voči druhému. Tvrdohlavo si ideme za svojím a spôsobujeme rany. Ľuďom,priateľom,rodine,láskam...Ale prečo?..Za akú cenu?...Za čo?Podla mňa to ani sami nevieme..
Ja osobne očakávam viac. Je mi jedno aké trápne to niekomu pripada a čo si kto o tom myslí. Chcem byť old skúl a chcem prežívať old skúl vzťahy a old skúl priateľstva so všetkým čo k tomu patrí, lebo to tak cítim,lebo sa mi to tak páči a,lebo mi to proste k tomu patrí. Nemyslím si,že je na tom niečo zle,alebo žeby to bolo take zložité, aby to niekto nedokázal pre toho druhého urobiť. Lebo len spoločným porozumením si urobíme ten spoločný život krajším a možno aj dlhodobejším..
Tak držím palce...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
thingy
17. 3.marca 2013 00:10
pekná myšlienka
Napíš svoj komentár