Tvoja kariéra profesionálneho boxera sa pomaly ale isto vyvíjala smerom nahor. Mali sme všetko po čom sme túžili. Čakali sme dieťatko. Boli sme šťastný... áno, správne boli.
Mesiace môjho tehotenstva ubiehali, až prišiel ten rozhodujúci mesiac. Pripravoval si sa na zápas, na ktorý si sa tešil už od začiatku, čo si s boxom začal. Bol si MMA fighter, bol si najviac. Ešte zostávala jedna vec, ktorú si chcel zo všetkého najviac, a to učiť svoje deti. Ale vráťme sa k zápasu. Prvýkrát si bojoval ako MMA. Ja a moje, teda naše, dieťatko sme tam boli s tebou. Držali sme ti palce. Vždy, keď si dostal úder, bábätko ma koplo. Darilo sa ti. Prvé kolo si vyhral. Veď bodaj by nie, keď si tvrdo drel už od svojich štrnástich rokov. V druhom kole to išlo dolu vodou. Mal si na sebe stále viac a viac krvavých škvŕn. Dostal si posledný knock out. Pribehli záchranári a na nosítkach ťa vyviezli preč. Okamžite som išla za nimi a povedala, že som tvoja žena.
Vyzeralo to s tebou zle, veľmi zle. Bol si na jednotke intenzívnej starostlivosti. Celý doráňaný. Bábätko ma neustále kopalo, cítilo to. Keď som ťa uvidela, vtlačili sa mi do očí slzy. Pribehla som k posteli a jemne som ti dala bozk na viečka. Vždy som milovala tvoje orieškové oči. Keď si na mna zvykol žmurkať zastavil sa mi svet. Bol si pre mňa všetkým . Milovala som ťa najviac na svete. Ako si tam tak bezhybne ležal v hlbokej kóme, v hlave mi preblisli všetky spomienky s tebou. Stratila soms a vo vlastnej hlave a zrazu na monitore, s pravidelným rytmom tvojho srdca, sa objavila len tenká priamka a zvuk, ktorý oznamoval, že tu s nami už nie si. Myslela som, že skolabujem. Zatmelo sa mi pred očami a stratila som pôdu pod nohami. Tvoja mama ku mne pribehla a snažila sa ma vzkriesiť to je jediné čo si pamätám. Prebudila som sa doma, myslela som si, že to bol iba zlý sen, ale keď som ťa nevidela vedľa seba, vedela som, že to všetko sa stalo. Tvoji rodičia pribehli, objali ma a povedali, že im to je ľúto a že si ma vždy miloval.
Od tvojej smrti ubehli tri dni a prišiel deň tvojho pohrebu. Bola som v najvyššom štádiu tehotenstva . Už som len čakala, kedy to na mňa príde. Pozerala som sa ako dávajú tvoju rakvu do jamy a zakopávajú ju kopou hliny. Oči som mala vlhké od sĺz a podliate krvou. Všetci mi priali úprimnú sústrasť, ale sami si ani nevedeli predstaviť aké ťažké to bez teba bude. Zrazu som pocítila hroznú bolesť v brušku, boli to kontrakcie. Tvoji rodičia ma ihneď odniesli do nemocnice a tvoj brat prišiel čo najskôr. Pôrod bol náročný, trval dve hodiny. Bolo to dievčatko. Mal si pravdu prvé sa mi narodí dievčatko. Po chvíli mi doktor povedal,že čakám ešte jedno a pravdepodobne to budú dvojičky. Porodila som chlapčeka.
Vždy si chcel mať syna. Chcel si aby sa volal Patrik. Tak to teda bude Patrik. Dievčatko som pomenovala Charlie. Patrik a Charlie. Predsa to boli dvojičky. Charlie akoby ti z oka vypadla. Mala tvoje očká. Patrik bol celý po mne. Narodili sa 13. decembra. Bol akurát piatok. Boli to deti šťasteny.
Ách, keby si ich tak mohol vidieť rásť. Charlie sa vydala v tvojich šlapajách. Bola úplne zažratá do boxu. Bola fanatik ako ty. Paťo miloval duchovno, osud ale nenazýval to bohom. O malička som ich viedla tak, aby si sami vybrali v čo chcú veriť. Dneska majú pätnásť rokov. Už stihlo ubehnúť pätnásť rokov od tvojej smrti. Malinká našla našu fotku ako ťa obíjmam po tvojom prvom zápase, ktorý si vyhral. Ide jej to tak isto ako to išlo tebe. Miluje to najviac na svete. Povedala som jej, že vždy bolo tvojím snom byť hviezdou a neskôr učiť svoje deti, videla som v jej očiach slzy ale žmurkla a už boli preč. Paťko vraví, že ťa občas cíti a ja sa snažím mu veriť. Prosím dávaj na nás pozor, Milujeme ťa..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár