Pozri na tie ruky.
Na tú bledú kožu.
Prejdi po nich.
Cíť ten zamat.
Tú jemnú detskú pleť.
Vždy sa mi páčili moje ruky.
Vždy boli tak krásne chudé.
Prsty som mala také dlhé.
A stále aj sú. Stále aj mám.
Stále sa mi páčia moje ruky.
Mám dokonca pekné nechty, nie sú ani široké ani okúsané.
Buď sú nalakované a neošúpané (lakujem si každý deň) alebo sú odlakované.
Dokonca aj to bielko na nich mám plnohodnotne biele.
Nikdy neboli chlpaté.
Dokonca sa mi ľudia smiali že si holím ruky.
A ja som ich vždy len mala také hladké. Od prírody.
Niečo sa mi na mne páči. Uznávam. Ruky.
Nosievam krátke rukávy. Lebo sa nemám za čo hanbiť.
Nemám?
Posledné dni..
chcem zobrať do ruky žiletku.
Prejsť si s ňou po tých rukách.
Cítiť ten pocit. Tej vytekajúcej krvi. Tej rany na tele.
Chcem to.
Strašne to chcem.
Tej psychickej bolesti je až príliž veľa.
Som ešte malá. Ničí ma to.
Neznesiem to.
Posledné dni to so mnou ide naozaj dole vodou.
Ale keď..
ostatní mi k tomu tak kvalitne prispievajú.
Zlomili mi krídla.
Nemôžem lietať.
Toto je jediná cesta..
ako uletieť.
Preč.
pohromček, možzno si ludia v tvojom okoli myslia o tebe vselico mozne, ale keby ta poznali tak, ako my tu na birdzi, kde nam tvoris a pises stale take pekne veci, tak ver, ze by sa k tebe spravali inak a aj ty by si sa citila inak. nestracaj vieru v seba, dokazes kopec sikovnych veci, co vacsina z nas, hoci obcas starsich, nie. si super. mysli si to takmer 200 ludi na tomto servery, to snad nieco znamena, ci nie? tak bud dobra a radsej napis nejaku basnicku a neublizuj si raz ukazes vsetkym zdvihnuty palec a pojdem kam sa ti zachce a ja verim, ze v tej dobe uz aj s niekym podla tvojho gusta po boku. cas plynie, veci sa menia, je to osuchane, ale aj mne to hovorili v minulosti a je to tak.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.