My destiny VII

Jediná rapová pesnička ktorú mám rada.

-Hej Jay, kam ideš?- spýtal sa Dark.
-Do toho ťa nič.- odsekol mu a zavrel dvere.
Vyšiel zo školy. Celý čas mal sklonenú hlavu, po tvári mu stekali slzy.
-Musím už prestať.. nestojí mi za to..-
No prestať mu nešlo. Bolo mu jedno kto ho vidí. Ono to z neho išlo samé. Pokračoval v chodení v hlbokej noci až pokiaľ neprišiel na cintorín.
Sadol si pred hrob Mary-Ann.

-Ahoj Mary-Ann.- pozdravil. -Za tento mesiac som tu už druhý hrát.. dúfam že ti neprekážam.
Len som ti chcel povedať že..-
V hlave sa mu vynorili spomienky.
Spomienky, ktoré zmenili celý jeho život.
Ktoré mu dali ten najťažší výcvik.
Ktoré ho prinútili myslieť na smrť.
Spomienky na Mary-Ann.

-Mary-Ann.. buď so mnou.. ja sa o to dieťa postarám, prisahám!-
-Jay, ja to zvládnem aj sama..-
-Ale.. ja ťa milujem Mary-Ann..-
Mary-Ann bezslova odišla. To bolo posledné čo si kedy povedali.
Jeho spomienky.

V beznádeji ju sledoval ako odchádza.
Vedel, že nič nemôže robiť.
Že jej nemôže pomôcť aby bola sťastná. On jednoducho nebol ten pravý.
Nikdy jej to nemal za zlé.
Srdce si predsa nevyberá. Ale stále.. prečo on?

V tomto momente mu narástli uši. Bola to pre neho obrovská rana, ktorá ho zvnútra zmenila. Odvtedy sa bál ľudí. Bál sa mať ich rád. Vždy mu ublížia. Tak ako vtedy Mary-Ann. Ako teraz Dark.
Neoplatí sa to.

Jay sa postavil od jej hrobu.
-Len som ti chcel povedať že.. porušil som svoju prísahu Mary-Ann.
Prepáč mi to prosím.-
S týmito slovami odchádzal od jej hrobu.
-To ty mi prepáč Jay.. že som sa ti nikdy nepoďakovala za to ako si ma celý čas miloval..-
Tak chcela aby ju počul.. opustená duša ktorá nemohla prejsť na druhú stranu. Stála tam a videla ho.
On ju ale nie.
Možno ju cítil. Možno vedel, že tam je. Možno preto sa jej ospravedlnil.

Zase prechádzal mestom aby sa dostal naspäť do školy.

Pri kráčaní po školskej chodbe uvidel Darkovu sestru.
-Hm.. podobajú sa.-

Prešla okolo neho. Jay zastal.
-Tá vôňa.. presne tá, ktorú som cítil z Darka.
Možno to nebolo tak ako som si myslel.. veď je to predsa jeho sestra.. možno by som sa s ním mal porozprávať..-
Jay sa vybral smerom do ich izby. Stále pred ním bola Ally.

-Hej, ty ma sleduješ alebo čo?- obrátila sa na neho so smiechom.
-Nie.. len som chcel ísť do svojej izby.-
-Aha, za Darkom? Aj ja tam idem.-
-Prečo?- spýtal sa Jay.
-Potrebujem sa s Darkom porozprávať..-
-Tak ja vás nebudem rušiť..- povedal Jay a odobral sa opačným smerom.-

Ally vtrhla do Darkovej izby.


Začala ho bozkávať a rozprestrela jej nádherné čierne krídla.
-Dark..- povedala. -Zbav ma tých odporných krídiel..- prosila.
-Ale Ally.. si moja sestra..-
-Prosím Dark..- objala ho.
-Prečo to po mne chce? Veď sme súrodenci.. ale mojej milovanej Ally.. nemôžem nikdy povedať nie.-
Pobozkal ju na krk a presunuli sa na posteľ.

Podoprel jej hlavu a bozkával ju..
...


O približne hodinu a pol sa Jay motal v knižnici. Radšej nešiel do ich izby, veď nikdy nevedel či tam Ally ešte nie je.
Ale teraz ju videl pred ním. Stála tam, bez krídiel.
-Tak predsa som si myslel správne.. a teraz sa s ňou dokonca vyspal.-
Do hrudníku sa mu nahŕňala nesmierná bolesť.
-Milovať niekoho.. naozaj sa to neoplatí.
Nenávidím ťa Dark. Za to že ťa milujem.-

Vtrhol do izby. Nepozdravil.
Pozrel na Darkovu posteľ.
-Dlhé, dokonale čierne vlasy. Kto iný by to mohol byť?-
Zhodil zo seba všetko čo na sebe mal, nechal si len košeľu a boxerky.
Vošiel do kuchyne, sadol si za stolík.

-Ty špina..-
Dark sa obzrel.
-.. nezaslúžiš si žiť.- povedal chladne Jay.

 Blog

19 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu