My Love III

-Ahoj Kyle..- pozdravil ho potichu Nao.
-Čau.- odzdravil Kyle.
-Čau. Nenávidím ten pozdrav.. taký bezcitný.. odmeraný.. už len z toho vycítim všetko čo potrebujem vedieť Kyle.-
-Kyle?- spýtal sa Nao, keď bol už Kyle na odchode.
-No?-
-Kde si bol?--Keď si nemohol byť so mnou..-
-To ti nemôžem povedať Nao.-
-Nemôžeš čo? Nemôžeš sa rovná nechceš.. Len si sa vyhovoril, aby si so mnou nemusel nikam ísť Kyle. Tak ako to často robievaš. Veď ty za to nemôžeš že ma nemáš rád Kyle. Ja to chápem.. ale aspoň sa teda nepretvaruj.. prosím..-
Naovi sa začali do očí tlačiť slzy. Zase sklonil hlavu.
-Ok.- odpovedal. -Dobrú noc Kyle.- povedal a vybral sa k jeho domu. Či vôbec dostal odpoveď nevnímal. Otvoril dvere.


Stála tam jeho matka.
-Nao.. nemáš trochu..?-
-Nie nemám! Dnes si už pila moju krv tak mi do riti daj pokoj!- zakričal Nao a rýchlo s plačom vybehol hore schodami.
-Môj Nao.. prečo plače?-


-Prečo to robíš Kyle? Veď mi rovno povedz že so mnou NECHCEŠ ísť von! Prečo si taký? A prečo som sa do teba vlastne zamiloval Kyle?
Možno preto, že si bol len jediný človek v mojom okolí. Lebo som nemal nikoho iného.. len preto si moje srdce vybralo teba.. zo zúfalosti..
Je to smutné, keď sa priatelia vyberajú navzájom len preto že o nich nikto iný nestojí a pritom sa ani nemajú radi.. tak ako ty nemáš rád mňa Kyle.. Ale ja ti to nemám za zlé.. vždy si bol na mňa dobrý. Len si mi asi nechcel ublížiť, preto obkecávaš to, že von so mnou nepôjdeš.
A stále.. vždy.. ťa budem milovať. Dokým neumriem Kyle. A to bude snaď skoro.
Lebo takto to už ďalej nejde.. nejde to.-

*Pondelok v škole, prvý deň*
(Nao je druhák, Kyle štvrták)


-Dlho sme sa nevideli čo?- prihovoril sa Kyle ryšavému chlapcovi.
-Našťastie.- odpovedal.
-Počuj včera som mal ťažkú misiu. Hádaj prečo ju šéf nedal tebe?-
-Neviem.- odvetil nezaujato.
-Lebo som silnejší!- povedal namyslene Kyle.
-Alebo len mňa nechcel obetovať, lebo som lepší.- odpovedal kľudne.
-Každopádne, nemusím nosiť masku aby som zakryl jazvy.- dokončil vetu.
-No hej, ty tie svoje schováš aj pod ofinu.-
V mierumilovnej hádke ich prerušil Nao ktorý išiel okolo.


-Ahoj.- pozdravil Kyla.
Kyle mu len mykol hlavou. Ako vždy, Nao na ňom išiel nechať oči. No nikdy nemohol pozerať dlho, aby to nebolo nápadné. Keby Kyle zistil čo k nemu Nao cíti, možno by to pokazilo aj to bezcenné falošné priateľstvo. A aj keď Nao vie, že keď je s Kylom len mu to ubližuje, aj tých pár minút za nič nevymení.


-Aký zvláštny chlapec.. vyžaruje z neho niečo smutné.. a tajomné.. a vôbec. Je nádherný.-
-Odkiaľ ho poznáš?- spýtal sa chlapec. Až potom to oľutoval, keď si uvedomil že vôbec nie je nenápadný.
-Sme kamaráti z detstva.. kedysi sme pri sebe bývali. Prečo?-
-Neviem.- odpovedal.

*Po škole, cestou domov*


Len obaja bezslova išli. Nao ako vždy pozeral do zeme.
-On nemá ani tušenia ako ho milujem.. on ani nevie že nie som hetero. Poznáme sa tak dlho a predsa.. on o mne nevie nič. Ja o ňom neviem nič. Stále sa poslednou dobou zamýšľam prečo ho vlastne milujem. Ideme domov a nemáme si ani čo povedať. Moja láska je taká obrovská.. a napriek tomu.. je vôbec skutočná? Je toto pravá láska? Keď jeden slepo miluje druhého ktorého ani nepozná, pre ktorého je len bezvýznamné zrnko piesku?-
Nao sa posnažil prerušiť ticho.
-Ideš na ples Kyle?-
-Na aký?-
-Na ten školský čo bude tento víkend..-
-Hmm.. asi pôjdem.-
-A nemáš pre mňa nejaký nápad na kostým? Lebo mňa nič nenapadá.-
-Choď za princeznú.-
-Čo? Prečo?-
-Bol by si pekné dievča.- povedal Kyle a pritom mu nevenoval ani jeden pohľad.
-Možno keby som bol dievča.. vtedy by si ma mal rád Kyle? Prečo to musí byť takto.. všetko je zle..-

 Blog

22 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu