Stále spomínala na ten deň.Na ten osudný večer ked sa to všetko začalo...Všetka tá bolesť čo jej pomaly precitla do srdca a ktorá z mladého neskúseného dievčatka urobila ženu.Ten dôvod prečo dospela skôr než ostatné jej kamarátky.V tej večer ked objavila temnú stranu mladosti.
Písalo sa 14.februára pred mnohými a mnohými rokmi.Vtedy bola ešte mladučká.Síce mala nejaké skúsenosti s chlapcami,ale to tiež nebolo to co hľadala.Bola to jej prvá veľká udalosť na novej škole.Príležitost ako sa predviesť,zoznámiť.V ten večer mal byť Valentinsky ples...
Obliekla si zbrusu nové šaty,ktoré mala doma ešte len odvčera.Vybrala si tie najkrajsie z celeho butiku a bola nimi veľlmi nadsená.Boli nádherne biele,zo saténovej látky,posité lesklým tylom.Jednoducho z nich bola unesená.Napriek tomu ze na vysokých topánkach veľlmi chodit nevedela,tento vecer a najmä jej krásne šaty si ich vyžadovali...A thak po jemnom prikrášlení tvárenkou a jahodovým leskom na pery,vzala do rúk svoju mini bielu kabelku a vybrala sa smerom ku škole.
Ich telocvična vôbec nevyzerala ako zvyčajne.Bola nádherne vyzdobená girlandami a balónmi.Všade svietili farebné svetlá a po parkete sa uz plúzilo pár dvojíc na jemnú,veľlmi pomalú hudbu.Vyzerali tak zamilovane.A tak tam len sedela,sedela a sedela.No jej princ na bielom koni neprichádzal.Zosmutnela.Jej nádherne zelené oči stratili svoju žiaru,stratili vsetku nádej.Tak sa rozhodla,žé odíjde.Postavila sa,urobila pár krokov,keď jej zrazu niekto zabránil v ceste.Bol to ten najúžasnejší chlapec o ktorom si myslela ze môže len snívať a pozval ju na parket.
Na prvý pohľad sa v ten večer zamilovala.Nechápala čo s ňou je.Cítila sa ním taka omámená.Ešte nikdy doteraz nič také intenzívne necítila.Bolo to akoby sa vznášala v oblakoch..akoby bola nadrogovaná?!
Prebrala sa skoro ráno v školskej záhrade.Pod sebou mala len deku a jej nádherné biele šaty zrazu nabrali bordovú farbu,farbu jej vlastnej krvi.Z večera si toho moc nepametala.Len valčík na terase s ním..zrazu všetko pochopila.Zozbierala si zvyšky svojich šiat a pobrala sa domov celá zronená a uplakaná nevedela čo ďalej,čo si má počat.Navyše mohla byť aj v inom stave.Nie toto rodičom nemohla povedať.
V ten večer zaklopala na ich dom mestská polícia s tým že ich dcéra si neďaleko od školy podrezala žili.Jej rodicia hned utekali do nemocnice.Našťastie ju našli v poslednej chvíli.Zachránil ju chlapec zo školy o ktorom ani nevedela,že existuje.V to ráno bol vonku so psom a uvidel ju ležať na zemi.Po tejto príhode zostala na rok na psychiatrii,no nikdy sa nik nedozvedel čo sa v ten večer stalo.
...No ona aj ked mala už 78 rokov stále si ho pamätala.Jeho tvár ako aj svoje zaľúbenie a najivitu.Vyhrnula si rukávy.Ešte aj po tých rokoch mala na ten večer spomienky v podobe jaziev.Bola to jej najväčšia chyba v živote....a po líci sa jej skotúľala studená slza.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár