Slová …
Riadky ...
Písmená ...
Dávajú celok,
Dávajú príbeh,
Dávajú prostú, ale často skreslenú realitu človeka...
A človek, to berie často len tak,
Bez rezervy..
A neskôr si uvedomí chybu..
A len ťažko to pochopí,
Že len sníval,
Čítal.....
A písal....
Dnešná populácia zaneprázdnena je ..
A nestíha vnímať skreslenú časť sna...
Snaží sa len žiť......
A nič viac pocítiť.....
Nepáči sa mi vnímať ľudí, Podlých a divných ,
Ako jedny druhým ubližujú,
A nevšímajúc bolesť spôsobujú...
Veď ľúbiť sám seba, nie je až tak poctatné ,
Ako milovať ostatných ....
A či už mať rád,
Znamená viac ako milovať či zbožňovať..
Treba to slovo často používať..
Viem, že Ty si ďaleko, a ja tiež,
Ale aj tak verím a chcem,
Ak dovolíš mi,
V kútiku duše ľúbiť a snívať,
V tajných snoch o dokonalých dňoch.
Chcem ťa aspoň v mysli a srdci vlastniť,
Proste len tak ťa mať,
A život s tebou zdieľať..
A sľúb mi,
Ak nabudúce objavíš sa poblízku ...
Tak ozveš sa mi a stretnúť ma budeš chcieť,
Pusu a veľké objatie dlžím Ti,

....proste čokoľvek za čo i len miliontinu stotiny strávenú s tebou, dám....

Pretože si,
A ja som tiež,

...skutočný sen Ti na zemi pripraviť a zaobstarať chcem...
.....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár