Keď človek stretne vo virtuálnom svete písmen osobu,
osobu, s ktorou nemôže byť, kráčať, či snívať...
Často ho to bolí..
Nevládze, nedokážeísť ísť dalej....
Sadne a premýšľa...
Nedokáže však pre myšlienky sústrediť sa na prácu, na realitu ...
Stáť už nevie...
A tak bezvládne ľahá na mäkkú posteľ,a začína...
Začína snívať bez duše sen...
Ako po lese, či poli behá bosy..
A smeje sa spolu z malým Bugaboom...
No nik nemôže snívať celý život...
A musí sa občas prebudiť do Reality...
No keď ja som stretla Teba...
Bot to , je a aj bude to príjemný únik z reality..
Spravil si mi zo sveta malinké nebo..
Malinký kútik, kde môžem snnívať
a občas len tak blázniť sa z fantáziou..
Kde možem na problémy zabudnúť,
kde môžem to čo mi život nedovolíí..
Dakuje, že smiať sa somnou dokážešš...
Achápať ma viešš..
Mám rada tvoje oči,
Tvoj úsme, Tvoj smiech..
Tvoj hlas..
Proste teba celého...
...
..
.
Chcemmmm sa stebou smiať, plakať a zabávať ...
...
..
.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár