A tak sa na chvilu nechala unasat ukryvanym podvedomim, pomaly zastala, pozrela sa hore, na nebo plne hviezd a mracien, nasledne si prosiac o odpustenie klakla, vybrala kuchynsky noz a vyrezala si dusu. Nie ona, to parazit jej tela, to nepriatel jej mozgu a kazitel myslienok, to ona. Ona jej neodpustila, ona pocuvajuc mozarta o dvanastej v noci, ona pisuc tu klamlivu spoved plnu nenasytnej pravdy. V sifrach vyjadruje svoje vyhasinajuce plamene, pocuvajuc mozarta. Melodia smrti vstrebana do buniek prirody. A tak sa zamyslela. Zamyslela sa nad pritomnostou niekoho z nas. Zamyslala sa nad hrozbou buducnosti. Ale najviac, najviac sa venovala spominanim na krasnu, nevinnu minulost. Na nevinnosti rovnakeho pohlavia, na nevinnosti ukryte pod ruchom uchylnych narazok a dvojzmyslov. Ake zvratene su umysly nasej neustale produkujucej fantaziie. Dobry vecer. Dobru noc.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár