Niekedy sa spravam ako dieta. Som bezradna v uplne jednoduchych situaciach a aj ked existuje jedina spravna moznost, stale rozmyslam nad inou aj ked viem, ze mi nepomoze, prave naopak.
Neviem, co chcem. Niekedy mavam pocit, ze neviem, kto som. Casto rozmyslam nad banalitami, nakoniec sa rozhodnem, premenim svoje rozhodnutie v skutocnost a o par okamihov neskor nedokazem prist na to, preco som tak konala. Potom bud placem v kute alebo sa snazim zabudnut smiechom.
Niekedy sa nemo pozeram na svoj odraz v zrkadle a neverim, ze som to ja. Potom na seba robim cudne grimasy a nakoniec si spomeniem na povodnu cinnost, ktoru som planovala vykonat a fungujem dalej.
Mam sa rada a mam rada aj ostatnych okolo seba, ale niekedy to davam najavo skutocne zvlastnymi sposobmi.
Niekedy mi pripada, ako keby som naschval konala zle. Aj ked viem, ze to nie je dobre.
Na jednej strane chcem byt volna a uzivat si mladost, pretoze sa v kutiku duse bojim, ze sa zas nieco dosere. Milujem pocit, ked som stredobodom pozornosti, aj ked v danej chvili sa tak nechovam, az spomienky mi vycaria usmev na tvari a dodaju sebavedomie. Na druhej strane mi chyba pocit, ked tuzim po niekom ja, nie naopak. Chcela by som sa s niekym rozpravat, rozumiet si s nim a a a.. neviem.
Asi si to predstavujem vsetko velmi jednoducho, cely zivot. Cely priebeh vztahu. Nerada som sama. Nechcem uz byt sama. Mam pomylene hodnoty. Stale ma prenasleduje strach z toho, ze nebudem pre niekoho dost pekna, dost pritazliva, dost uprimna, dost mila... dost dobra.
Som privelmi narocna. Asi by som sa ani nemala cudovat, ze som stale sama, ked som taka, aka som. Chcem niekoho, kto bude ako ja. Alebo radsej nie.
raz keď som si písal ospravedlnenku na strednej, tak som si ju urobil zámerne tak, aby ma triedna odhalila a doteraz si neviem spomenúť, čo mala tá taktika znamenať
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
netuším, ako to súvisí s týmto článkom