Aky parazit ruti sa na nas z vysok, ked sa obavame samych seba ?
Co ak facky, vulgarizmy a vzajomna ignoracia zivia nase vysnivane chvile plne lasky a porozumenia?
Som smutna, znicena. Melodia slabne, az miznuc v tme sa meni na perly slz a lutosti. Neverila by som, kolko toho niekto moze zazit za tak kratky cas. Moje srdce trpi kazdym bolestnym uderom jedineho cloveka.
Svet je taky zly. A my sme k sebe este horsi. Mam vobec dovod lutovat nieco? Ublizila som aj ja, aj ty. Rovnako silne obaja. Az teraz si vsetko uvedomujem. To, co sme urobili a to, co este robime. Nechcem uz, aby to tak bolo. Nechcem aby sa to uberalo tym istym smerom. No nedokazem to zmenit. Skusali sme to uz tak vela krat.
Tak velmi ma to vsetko mrzi, nevies si predstavit ako. A mozno ta to mrzi rovnako. Zmenme sa, ja som taka nechcela byt, nikdy som taka nebola. Nikdy nie k niekomu, na kom mi tak zalezi. Nikdy nie k niekomu, koho milujem. Od prveho zleho okamihu sa to s nami vlecie. So mnou.
Odpust. Odpust mi prosim vsetko, co sa stalo. Ver, ze som to tak nechcela. Prosim.
Nechcem, aby ta nenavist zila vo mne, ak jedine, tak nenavist voci sebe samej, nie k tebe. Prosim precitaj si tieto riadky a precitaj si ich s porozumenim, s laskou a so sucitom, nie s nenavistou.
Som tvoja. Ty si moj. Tak budme spolu. A budme stastni, ak to este dokazeme.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár