stojíš aj keď kráčaš prosím, nazri do neznáma ber to, čo všetkým dávaš citový klam trvá do rána si to ty, som to ja píšeš kapitolu môjho života podvedome nevedome žiaľ duševného rizota všetko ako veľký brak neviem, nejaký myšlienkový mrak pochod za dôstojnosť sa dnes nekoná pochop, hlúposť všetko prekoná ľahký náznak sebavedomia vášeň hodná bezvedomia túžba zatieni celý svet objekt vnímaš ako ten najkrásnejší kvet a aj tak sa vzdávaš aspoň sa snažíš koľko s tou ťarchou vážiš? a z nepríjemnej diaľky mávaš len tak, nenútene kiežby pohľadom zaľúbene strácam sa pod rúchom vidiny hľadať lepší začiatok výraz ublíženej hydiny hľadám lepší začiatok a ty ostávaš, nemáš síl pokračovať niečo hlbšie činmi naznačovať zranenie, pre teba krv hovorí za teba už žiadne nočné zjavenia po stý raz so slzami na srdci dávam na dôraz dovidenia Blog 4 0 0 0 0 Komentuj