stojíš aj keď kráčaš
prosím, nazri do neznáma
ber to, čo všetkým dávaš
citový klam trvá do rána

si to ty, som to ja
píšeš kapitolu môjho života
podvedome
nevedome
žiaľ duševného rizota

všetko ako veľký brak
neviem, nejaký myšlienkový mrak
pochod za dôstojnosť sa dnes nekoná
pochop, hlúposť všetko prekoná

ľahký náznak sebavedomia
vášeň hodná bezvedomia
túžba zatieni celý svet
objekt vnímaš ako ten najkrásnejší kvet

a aj tak sa vzdávaš
aspoň sa snažíš
koľko s tou ťarchou vážiš?
a z nepríjemnej diaľky mávaš
len tak, nenútene
kiežby pohľadom zaľúbene

strácam sa pod rúchom vidiny
hľadať lepší začiatok
výraz ublíženej hydiny
hľadám lepší začiatok

a ty ostávaš, nemáš síl pokračovať
niečo hlbšie činmi naznačovať
zranenie, pre teba
krv hovorí za teba

už žiadne nočné zjavenia
po stý raz
so slzami na srdci dávam na dôraz
dovidenia

 Blog
Komentuj
 fotka
adka0416  13. 2. 2011 19:33
krásna
Napíš svoj komentár