Občas sa len tak v noci zoberiem preč a snažím sa odosobniť od faktu, že žijem v spletenci neexistujúcich priateľstiev, imaginárnych vzťahov a predstieraných citov. Ležím na lúke blízko lesa, krásna to krajina. Zvyknem tu ležať celé hodiny. Hľadieť do toho prostého blba a navcičovať si zmyselný pohľad, iste ho raz využijem, očný kontakt je dôležitý. Klaniam sa k nebesám pokrytým kúskami šťastia, hviezdami.
Potom si predstavím Teba. Si tam so mnou. Neexistuješ, ale si. V mojich spomienkach sa objavuješ veľmi často. Vždy hladím tvoje hebké, dlhé a neuveriteľne husté vlasy. A ako sa lesknú. Sú také nádherné a rovné bez žehlenia. Mal by si sa oholiť. Mala by som Ťa oholiť. V mojich predstavách.
Občas ľutujem. Ľutujem, že si. Pretože Ťa mohol nahradiť už niekto iný, niekto reálny. Dávno. Nie som z tých obletovaných, ale predsa mohol. Som Ti verná. Neustále a neprestajne.
Rozprávame sa, rozumieme si, smejeme sa. Úsmev v svetle hviezd. Ako tieň slnka. Občas ma len tak objímeš a dívaš sa do blba so mnou. Toľká vážnosť, relax a pochopenie v jednom prostom okamihu. Ďaleko od reality. Naháňaš ma po lúke, vždy ma dobehneš, ale to len tými dlhými nohami. Vždy ma nesmierne rozosmeješ, ani neviem prečo. A potom sú tu tie tvoje oči, veď ty vieš, že ma nimi vždy dostaneš do kolien, ten tvoj smutný pohľad. Sú veľké, priam obrovské. Zvláštne. Žiaria v dave miliónov iných očí. Pretože ten pohľad patrí mne.
Často mávam pocit, že tá lúka patrí len nám. Fajčíme si mätu a je nám dobre. Vlastne fajčím len ja, tebe mäta nerobí dobre. Fajčím a robím bublinky. Dymové, ako kedysi. Kedysi, keď si bol ešte medzi nami, živými.
Chýbaš mi. Si so mnou, ale chýbaš. Každý deň som tu, na tejto lúke, pretože mi Ťa tak neskutočne pripomína. Mám chuť sa opýtať, prečo si si vzal život, a aj som sa pýtala. Veľakrát. Odpoveď nepoznám. Som verná.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tanuliiq
30. 8.augusta 2010 15:52
je to super!! =D
Napíš svoj komentár