- Bolo to povrchne stastie.
Vzdy som si predstavovala, ako budem spominat na tie krasne casy, kedy som pisavala svoju prvu knihu v chutnej kaviarni v spolocnosti oblubeneho napoja.
- Nemam dar pisat. Nemam inspiraciu.
Vzdy som si predstavovala, ako jedneho dna budem stat pred mnohymi vyznamnymi ludmi ako aj pred skutocnymi priatelmi, ktorym budem dakovat za podporu pri vybudovani vlastnej galerie.
- Nikdy nehovor nikdy, ale ... niekedy jednoducho tusite, co vam moze v zivote vyjst a co asi nie.
Vzdy som si predstavovala, ako o mna raz bude moj vysnivany chlap bojovat napriek vsetkym nepriaznivym vplyvom, ktore nam nedovolia byt spolu.
- Nezijeme v 17. storoci, ake nepriaznive vplyvy? Jedinym nepriaznivym vplyvom je, ze moj vysnivany chlap asi neexistuje. Alebo o mna len nema zaujem.
Vzdy som videla vsetko tak jednoducho. Asi moj zivot bol jednoduchy. Asi aj je. Mozno len v mojich ociach, mozno len z mojho uhla pohladu. V skutocnosti vidim, ako sa vsetci trapia, ako moji najblizsi hladaju stastie na davno opustenom mieste. Ako sa nezname tvare brania slzam pri prekonavani zivotnych prekazok. Ako sa ludia boja vyjadrit svoj nazor. Ako su vsetci otrokmi vlastnych snov.
Branim sa slzam, ked si predstavim, aky povrchny zivot zijem a aky zivot ziju ludia, ktori nemaju nic.
Stale sa snazim vsetkym dobrym zakryt to zle. Ale ak pride chvila, ako je tato a ja si nedokazem odpustit, ocitam sa na dne a tuzim po tom, aby tu niekto bol. A nikto tu nie je, pretoze kazdy ma svoje tajomstva. Aj ja.
Na druhej strane, nikomu som neublizila a ak aj ano, nie je to nieco, co by som lutovala. Ludia dostavaju to, co si zasluzia. Ja som dostala tiez len to, co som si v tej chvili asi zasluzila. Aj ked si myslim, ze by som si zasluzila niekedy este horsie. A niekedy naopak.
Niekedy mam pocit, ze sa musim nenavidiet. A niekedy, ze sa musim milovat.
Nenavidiet pre ciny, ktorymi som ublizila samej sebe. Milovat pre mnozstvo ludi, ktorm bolo mojim pricinenim ublizene. Mozno to nedava zmysel. Ale naco hladat logiku v ludskych vztahoch.
Boli chvile, kedy som sa citila ako v nebi. Boli chvile, kedy som sa tak citila s uplne neznamym clovekom, ktoreho som poznala sotva par hodin. A vacsinou su to chvile, na ktore clovek nezabudne. Vie, ze uz sa s velkou pravdepodobnostou nikdy nic podobne nezopakuje, ale stale si ich predstavuje. Ludi aj tie carovne okamihy.
Boli chvile, kedy som sa citila uplne bezmocne. A vzdy to boli chvile stravene po boku niekoho az prilis blizkeho. Ak viem, ze nemozem pomoct. Ak viem, ze moja pomoc nie je vitana. Ak viem, ze prichadzam o nieco, co som tak dlho budovala. O vztah. O doveru.
No su aj chvile, kedy dokaze ublizit aj cudzi. Jedinym zlym dotykom. Jedinym bohuzial neprepocutym slovom. Vtedy nastane okamih, kedy musite zvysky vlastnej sebaucty zbierat po zemi, pricom po nich sliape az neuveritelne mnozstvo pokryteckych usmevov.
A obcas sa najde osoba, ktora vam vtedy vynada. V dobrom. Mozno si s vami poplace, mozno sa bude chvilu tvarit, ze si to vsetko zasluzite, no iste je, ze tato osoba vam da nieco viac ako prazdne slova a falosne usmevy. Da vam svoje objatie, da vam ten pocit, ktory je tak tazke opisat. Da vam moznosti. Moznost stat sa novym clovekom. Moznost postavit sa zo spinavej zeme. Moznost postavit sa tym zlym spomienkam.
Som stratena. Stratena v raji.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
acvd43xa7w
21. 12.decembra 2012 12:09
taku osobu, aku opisujes na konci, posli aj za mnou, dik
Napíš svoj komentár