Je mi zo seba zle. Som jeden otrasny clovek, ktory nevie, kto vlastne je. Je mi zle zo svojej postavy, je mi zle zo svojho ksichtu, je mi zle zo seba ako z cloveka. Je mi zle, pretoze kazdeho schopneho chlapa odozeniem tym, ze je pre mna sex asi dolezitejsi, ako pre nich. Je mi zo seba zle, pozriem sa na seba a napina ma. Chcem sa zmenit, chcem mat o 10 kil menej a mat tvar babiky. Placem za jednym uzasnym chlapom, o ktoreho priachadzam kazdym dnom, aj ked ho nevlastnim, pretoze je na chate a ja? Ziralim, pretoze chcem byt s nim, pretoze mi chyba rozhovor s nim, pretoze mi chybaju chvile, kedy ma rano budil, kedy sa pozeral, ako spim, kedy ma vypocul. Pretoze mi chybaju jeho bozky a dotyky, jeho ruky a prsty, jeho objatia. Chybaju mi tie vylety, ked sme nevedeli, kam ideme, len tak sme niekde na poli sledovali zapad slnka a divali sa na hviezdy. Chyba mi, ked sme spolu tancovali a popijali vino. Ked sme si cestou do neznama spievali soad, ked sme planovali a tuzili. A teraz je na chate a urcite je vsetko prec. A ja tak nechcem a je mi uz len z tej predstavy zle. A predsa tusim. A aj ked ma viac pritahuju zeny. Chcem zenu. Neviem, co chcem.

Uz som vam dnes povedala, ze je mi zo seba zle? Je mi zle z mojej povahy, zo svojich zvykov. Ale to sa zmeni, ja sa zmenim. Uz zajtra pojdem do posilky, nebudem nic jest a v lete budem mat taku postavu, po ktorej som vzdy tuzila. A vsetci sa na mna budu pozerat. A moje sebavedomie odrazu nebude pod bodom mrazu. A bude mi dobre. A nebudem zavisla na spolocnosti niekoho, kto si to uz mozno ani nezasluzi.

Idem radsej spat. Vytriezviet.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár