vzadu ti zas
nezbedné vlasy
roztopašne stoja

vyspatý do krásy

prstom ma pošteklíš
tvárim sa že spím
no už večnosť čakám
kým sa prebudíš

a dívam sa
keď sa nedívaš
či sa dívam

pod poduškou bozky skrývam
odhalím ich až keď pretneš
tú hranicu medzi nami
niekde medzi perinami

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár