vzadu ti zas nezbedné vlasy roztopašne stoja vyspatý do krásy prstom ma pošteklíš tvárim sa že spím no už večnosť čakám kým sa prebudíš a dívam sa keď sa nedívaš či sa dívam pod poduškou bozky skrývam odhalím ich až keď pretneš tú hranicu medzi nami niekde medzi perinami Blog 1 0 0 0 0 Komentuj