Delia ale najprv venovala všetku pozornosť bezvládnemu tvorovi, až potom sa obrátila na mladého trénera, ktorý sa stále nervózne prechádzal po opačnom konci izby. „Mal si šťastie, že vás sem Mimey zaviedol, malý na tom nebol práve najlepšie, ale myslím, že pár dní odpočinku a bude zas v poriadku,“ odrapotala mechanicky, akoby bola sestrou Joy zvyknutou na takéto situácie, keď si konečne prezrela mladíka.
„Zvláštne, akoby som ťa už niekedy videla, ale tunajší isto nie si,“ zamrmlala viac pre seba ako pre neho, keď ten zrumenel a odpovedal nervózne: „Neviem, či sa chcete rozpamätať. Moja minulosť nikdy nebola ničím, čo by sa dalo napísať do životopisu.“
Delia ho posunkom usadila na sedačku vedľa nej a vidiac veľký smútok v j zelených očiach začala ho chlácholiť trocha materinským tónom: „Mám pocit, že každý má v svojej minulosti niečo, na čo by najradšej zabudol. Napríklad ja, keď som mala asi šesť rokov, robila som strašné problémy...“
Posledné slovo spustilo u Jamesa starý, už takmer zabudnutý reflex. „Problémy? To sme my...“ podvedome zamrmlal a Delia si razom spomenula. Ten, ktorý sa toľkokrát snažil okradnúť jej syna teraz sedel vedľa nej v jej obývačke a ona s Mimeym možno práve zachránila život jeho pokémonovi. Nebola to irónia osudu? Mala s ním teraz vyraziť dvere? Či nebodaj zavolať poručíčke Jenny?
Mladý zločinec akoby sledoval jej myšlienky a nepokojne hľadel pred seba. Delia by bola odprisahala, že sa triasol strachom. Spomenul dačo s minulosťou, možno sa zmenil. Mohla by vyhodiť z domu mladého trénera s chorým pokémonom, keď dakde na opačnom konci sveta by práve jej syn mohol potrebovať pomoc? Ako by sa cítila, ak by bola jemu odopretá? Otočila sa preto smerom k Jamesovi a nesmelo sa spýtala:
„Vravíš, že je to už minulosť?“
Povzdychol si. „V podstate. Je to na dlho.“
„Ja mám čas. A myslím, že si to zaslúžim vedieť,“ kývla hlavou smerom k spiacemu ružovému tvorovi.
Znova si povzdychol. „Tak dobre. Všetko to začalo týmto,“ vytiahol z vrecka zhúžvanú fotografiu, narovnal ju a podstrčil ju Delie. Bol to záber zo zrejme „firemného“ večierka. V rohu na stoličke bolo vidieť nešťastného a znechuteného Jamesa, kým väčšinu záberu zaberala Jessie v tesnom objatí s niekým, koho Delia nepoznala.
„Viete, medzi mnou a Jessie to bolo vždy komplikované, za čo mohlo veľa vecí a nie za málo som si mohol sám. Vlastne za tie roky sme si prešli asi všetkým, čo sa dalo a keď to konečne začalo vyzerať celkom sľubne a pomerne vážne, dostali sme nového kolegu,“ šibol okom smerom k fotografií, čo spôsobilo Deliin ľútostivý pohľad.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár