3.časť- Rozlúčková...Blava....Udobrenie s Viki???

...Nakoniec som sa rozhodla že pôjdem na to ihro.. Ty koksooo, ja som normálne začala byť nervozna. A to u mňa nieje zvykom. Čo si oblečiem? A ja to môžem kašlať, však sa stretnem len s Vikinou...ale čo ak posledný krát? Nie...to určite nie.
Aj tak, dala som si moje najobľúbenejšie čierne tričko, k tomu čierne nohavice, rozpustila som si vlasy, a išla som...
Po ceste na ihro mi hrala pesnička v mobile. Musela som sa predsa nejako upokojiť...Práve som mala pustené Fergie - Big girls dont cry....Veľké dievčatá neplačú. Opakovala som si to stále. Nemôžem sa tam rozplakať, to teda nie.
Prídem na ihro...nikoho nikde...Už si začínam myslieť, že si robí so mňa srandu.
Keď tu počujem ako niekto prichádza...začnú sa mi potiť ruky..
-Sewas Maca.
-no čaw, čo chceš?
-Vieš, nechcem aby sa toto naše priateľstvo skončilo. Viem, nič netrvá večne, ani láska k jednej slečne...V tomto prípade k tebe. Ale...ale my sme výnimka. My sme spolu prežili toľko krásnych chvíľ, toľko radosti i smútku, a nemôže sa to takto skončiť!!! To nedovolím!!
-uhm....si normálna? Ty si čo myslíš? Myslíš, že stačí povedať iba prepáč, a tým to končí? Ja som nikoho nikdy v živote nemilovala tak, ako Lukáša. TY!! Len a len Ty, si to pokazila. Od teba by som to nečakala. Nikdy v živote.
-Ja ťa mám radšej ako jeho. Ak chceš, ja sa s ním rozídem, len kvôli tomu, aby sme boli znovu kamošky.
-Netreba, načo....veď aj tak sa sťahujeme.
-čoo?! Hahaha neklam dobre?!
-ja nie som ty. Ideme do Blavy. Do konca novembra vypadnem, a nechám ti tu voľné miesto...Buď s ním šťastná...
: Viki vybehli slzy. Viem, že to myslela úprimne. Odišla som. Odišla som, a nič som už nepovedala. Z mojích očí tiež vybehli slzy. Prečo, sa toto všetko muselo stať? Tak prečo?!
Prechádzam okolo školy. Niekto tam bol. Vyzeral....vyzeralo to tak, že je tam Lukáš, s niekým ešte. Uf, zas ta moja zvedavosť, ma premohla. Utrela som si slzy, a podišla bližšie. Skovala som sa za múrik, kde naši chalani chodievali fajčiť. Toto som snáď nemala ani nikdy vidieť! Lukáš sa tam olizoval s nejakou babou. To je šok!! Podviedol mňa, podviedol Viki!!!
-Lukáš!! Ty čo tu robíš?! Nechodíš náhodou s Vikinou?! A ty neviem jak sa voláš, ja ti len toľko poviem, Lukáš ťa chce len využiť! A on má babu.
-Ty si sa tu kde zas zobrala? Neklám! Ja s Vikinou nič nemám. A pál do piče. Krava sprostá.
Tie slova ma boleli. No viac ma bolela ta myšlienka, že kvôli obyčajnému debilovi som sa pohádala s mojou best kamoškou. Toto sa musí zmeniť! Musí!
Utekám naspäť na ihrisko.
-Vikííí, Vikííí si tu ešte? (Kričím, a ešte som tak ďaleko...Moje hrdlo, ááúú...) Vikíí??

Prídem na tribúnu. Viki tam ešte je. Stále plače. Jej krásne namaľované oči, sa celé rozmazali. Myslím tie tiene, špirála, ceruzka....

-Viki, prosím ťa prepáč mi to, že som bola k tebe taká hrubá. Možno je lepšie, keď si bola s ním, aspoň si ma ušetrila o tú bolesť. Viki prosím ťa neplač! Veď veľké dievčatá neplačú!!!
- Prosím prepáč mi to,, prosím prepáč...Nechcela som ti ublížiť.
-to je v pohodke už.
-Macíček môj, naozaj už sa nehneváš??? Ja sa s ním hneď teraz rozídem, len prosím...ja ťa nechcem stratiť.
-Ty mňa nikdy nestratíš. A áno rozíď sa s ním. Vieš, ako som išla domou, videla som ho ako sa olizuje s nejakou babou pri školáku.
-to faaaakt?
-áno...
-bože ako som mohla byť taká sprostá, a uveriť mu, že ma ľúbi.
-kašli nato, je to za nami.
-Macka, a ty si si robila srandu s tým, že sa sťahujete do Blavy žéé??
-Viki, viéš, nie...foter dostal povýško, a my musíme ísť do Blavy. Lebo že inak ho nedostane a neviem čo. A na môj názor sa ani nepýtali. Proste už je to dohodnuté, už aj byt tam máme, či čo. Ony si neuvedomujú že toto všetko budem musieť opustiť...ale veď aspoň každý víkend, alebo tak často ako sa bude dať, prídem za tebou, a ty za mnou dobre? A o týždeň bude aj taká party, rozlúčka.
- to nieje fér. Predsa ťa stratím. Ty si nájdeš nové kamošky, a čo tu budem ja bez teba? Nič, len sama...
-Ty si jedno super dievča, neboj sa...NIKDY MA NESTRATIS!!

dišli sme z ihriska, a cestou ešte stretli Lukáša. Viki mu vylepila facku, a povedala mu to, čo mala na srdci. Potom sme sa dohodli, že mi pomôže teda s tou party, a každá išla domou. Na srdci ma hrial príjemný pocit, že sa to dalo do poriadku. Len teraz, teraz ja nechcem odísť preč...

Týždeň ubehol ako voda.
Prišiel víkend V....prišla rozlúčková.

Prišli všetci ktorý chceli. Hmm bolo ich dosť. Niečo cez 40...a to boli len kamoši a spolužiaci. Naozaj mi budú chýbať. Veď toto je moja rodina, toto je môj domov, tu som ja vyrastala. Tu som zažila prvé hriechy, prvé sklamania, prvú lásku, prvé štastie....krásne spomienky.

Deň za dňom plynul, jeden deň bol krajší ako ten druhý, pretože som ho prežívala naplno, s osobami ktoré mocino ľúbim. Týždeň za týždňom sa míňal, a my sme sa sťahovali. Ešte len to boli slzy. Ešte len to bol plač.
Nakoniec, ako som v posledný deň odišla zo školy, povedala som im:
-Čas je niečo, čo rýchlo plynie. Vzdialenosť nieje veľká, pár stoviek kilometrov, a ja verím, že naša láska to vydrží. Prídte ma niekedy pozrieť, a nezabudnite, že v diaľke je dievča, ktoré vás veľmi miluje“
A tu už som nemohla, len som plakala.


Cesta do Blavy, bola čudná. Nikto nič nehovoril....trvala vyše 2hodín. No asi tak 2hodiny a 30minut. Bohvie, koľko je to kilometrov. Tipujem tak 250km? Netuším...
Keď sme prišli pred náš nový byt, bol to zvláštny pocit.
Bola to velikánska žlto-oranžová budova, balkony väčšie ako naša chodba, no proste po peace. Aspoň niečo. Bolo to krásne...V byte som mala sama izbu. Jupííí, konečne som sa zbavila môjho otravného brácha. Mala som ju modro žltú...krásne. Nová detská, telka, compík....vyzeralo to dobre. Len niečo mi tu chýbalo. Chýbala mi tu nejaká kamoška.
Keď sme prišli do Blavy, bola nedeľa....Bol už večer. Veci tam boli všetky vybalené, lebo naši chodili do Blavy skoro každý druhý deň.
Ráno ma čakala škola. Nová škola, nový spolužiaci. Ako ma asi aj tak prijmú?
Išla som sa teda osprchovať, a zaspala som...

Crrrn...crrn...crrrn....budíík..... a nová škola. Pomoooc!!!

Ja nechcem ísť do školy...Nahodila som sa dosť fešne, a mamina išla so mnou, keďže foter musel už byť vo worku-práci...
Nová učka, vyzerala byť celkom milá. Mala po plecia ostrihané vlasy, gaštanovej farby, chudučká postava, a prenikavá hnedé oči. Tipujem, že mohla mať tak asi 40rokov. Zaviedla ma do triedy.
-Sadni si tam do zadu, pri Denisku.
Povedala to takým milým hláskom, jak keby vidí darček pod stromčekom.No čo už. Prisadnem si k tej Denise či jak sa volá.
-ahoj
-ajojky
hmm slušne odzdravila
- Tak, a teraz sa nám predstav.
A jak fajín.Aby som teraz pred celou hrbou bratislavských deciek hovorila niečo o mne? No v poho, idem nato.Takžééé..
-Ahojte. Volám sa Marcela...kamoši ma volajú Maca.Prišla som sem, kvôli tomu, že fotrík dostal povýško, a museli sme sa sťahovať....



Pokračovanie nabudúce?

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

14 komentov k blogu