v hlave vír pocitov.
Takto sám tu chodím,
s nikým sa nevodím.
Predo mňa si však niekto stal,
a o moju ruku si požiadal.
Zastala som teda nachvíľku,
no neprijmeš takúto ponuku?
Tvár známa sa mi zrazu zdala,
bol však jeden, jeden z mála.
Dívam sa teda hlboko do očí,
pocit šťastia, a pár sĺz sa tam tlačí.
Jeho pohľad zdal sa priamy,
bol to dobrý priateľ, starý známi.
Ktorý ruku zodvihol,
A teplo z nej ponúkol.
S priateľom kráčam v radosti,
Hoc´ stojíme tu v tichosti.
S ním tu nikdy sám nebudeš,
Veď ty to veľmi dobre vieš.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
veronika57
27. 2.febuára 2008 15:24
Pekná báseň
Napíš svoj komentár