Tam, kde sa cas nemera na hodiny a minuty, ale na davky infuzii....tam, kde je strach a bolest....tam, kde ludia marne cakaju na zazrak je dievca ktore ma este len cely zivot pred sebou. Vola sa Lucia a ma iba 17. V nemocnici je uz tri mesiace koli leukemii.


Ked sa jej priatel dozvedel o jej chorobe, nechal ju. Surovo ju poslal k vode.


Lucia je silne dievca- vie, ze uz nema sancu prezit, ale nefnuka, ze ini maju vsetko, ze su stastni, zdravi a ze preco prave ona musi tzakto trpiet. Tu bolest znasa velmi dobre, len vecer si trochu poplace.


Tuzi len po jednom- aby ju jej byvaly prisiel aspon pozriet. Tuzi mu hladiet do jeho prekrasnych oci, tuzi sa s nim rozpravat, tuzi citit, ze je v tychto tazkych chvilach pri nej, aj ked len ako kamarat. Ale nic mu nevycita- ani to, ze ju nechal, ale ani to, ze ju neprisiel pozriet.


A tak tam sama a opustena lezi a caka, kedy umrie. Jej koniec sa blizi kazdym dnom. Je na tom velmi zle.


No ona stale veri v to, ze k nej jej byvaly pride.

Ale neprisiel. Cele tri mesiace ho vobec nevidela. Silu jej dodavala prave tato nadej, ze ho uvidi. Lenze teraz umiera. Citi, ako jej telo pohlcuje chlad.

Uz sa nikdy nedozvie, ze on za nou chodieval. Chodieval za nou do nemocnice, ked spala. So sestrickami sa dohodol, aby mu povedali, ked Lucka zaspi. Nechodil k nej, ked nespala, lebo sa bal.

Bal sa, ze mu povie, ze ho nenavidi, lebo ju opustil v najhorsich chvilach jej zivota a ze ho uz viac nikdy nechce vidiet.

Ked za nou prisiel den po tom ako umrela tu spravu, ze zomrela mu povedali sestricky. Nemohol tomu uverit. Zacal plakat. Nadaval na seba, ze bol sprosty, ked sa s nou rozisiel. Lenze teraz je uz neskoro.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
kat  26. 10. 2009 20:06
...každý svoj deň prežívaj tak, akoby bol posledný...
Napíš svoj komentár