v srdci samý nepokoj.
Chceš to všetko vykričať,
márny taký boj...
Hľadáš kvapku nádeje,
chvíľami si veríš,
vravíš nič sa nedeje.
Pred sebou sa brániš.
Stavu tohto príčinu
tušíš, ale nepoznáš.
Len tíško čakáš na zmenu,
iný nápad nemáš.
Bil by si, rozbil, lámal
nevieš sám koho, čo,
no ty si ten, kto sklamal
teraz trpíš - máš za čo.
Lebo sklamať iných je podlá vec
trpí tak dakdo
ale sklameš seba - blbec
zaplatíš takto...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár