Zopnem si vlasy do drdolu hodím na seba niake džíny a mikinu a letím do školy. Ešte sa vrátim. Zabudla som si klúče a desiatu. A zase vyrážam.
V škole som za päť osem. Každý je už v triede. Ked vojdem z dverí pozerajú na mňa ako na zázrak. Asi sa čudujú čo som tie 2 týždne robila. Dokonca sa ku mne zopár báb prižene a začnú sa ma vypytovať kde som bola atd. A potom...potom dajú tému ktorú som nechcela ani počuť.
"Je nám lúto čo sa stalo tvojim rodičom Maťi" hovorí Nikol.
Zase mi tá hrča začne v hrdle rásť. Nedá sa to zastaviť.
"Ďakujem" poviem priduseným hlasom a kmitám do lavice.
"Ahoj mica konečne v škole." a doširoka sa usmeje.
Avšak tú hrču nedokážem zastaviť. Vrýchlosti sa ospravedlním Mii a bežím na Wc-ko. Akurát zvoní. N a chodbe ešte stretnem Mohonovú a už len počujem ako mi nadáva že čo chodím po zvonení po chodbe. Stále len bežím a už cítim že sa mi slzy valia viac a viac.
Zrazu na schodoch na niekoho vrazím. Ten niekto je...BEN! Cítim sa trápne a zase bežím dalej. Nohy sa mi pletú ale idem dalej. Ked už som konečne na Wc opriem sa o radiátor a začnem nahlas vzlykať.
Rýchlo sa otvoria dvere a stojí v nich Ben. Pozerá na mňa vylakane a pomaly si ku mne klaká. Začne ma jemne hladiť po chrbte.
"Matty...are you okay?"
Pozriem mu do očí. Do jeho krásnych čokoládových očí a zase nahlas vzlyknem.
"Pšt..." a stále ma tíši. Strašne sa cítim trápne.
"Sorry Ben. I...I..sorry."
"Okay"
Potom sa obaja postavíme. Podá mi vreckovku. Je tak milý. Utriem si slzy.Letmo sa obzriem v zrkadle. Vyzerám hrozne. Makeup roztečený. Okolo očí čierne kruhy. A ešte ten sklený pohlad. Celé EMO! smiley:
"Ben go,I will come later." (Ben choď,Prídem neskor.)
"I'll wait for you" (Počkám na teba)
ÍÍíí ! On na mňa chce počkať? Uf. Okej.
Rýchlo o seba zmyjem makeup a špirálu. No vyzerám už lepšie.
"You´re beautiful" (Si krásna!)
"E...thank´s"
Určite sa pýrim. Bože. Celú cestu do triedy sa na mňa pozerá.Cítim jeho pohlad. Je to nepríjemné ale...zároven aj celkom fajn. Usmieva sa. On sa usmieva!
"Everything okay?" (Všetko v poriadku?) opýtam sa.
"Yes too much." (Áno až moc.) a zase sa usmeje. Ten usmev! Roztápam sa.
Do triedy prídeme minút pred zazvonením. Mohonová chce vysvetlenie. Ben jej povie že on bol u zubára a že ma náhodou stretol na chodbe. Všetko musím prekladať. Hlavne že je to učitelka! Potom sa náhle opýta mňa. Neviem čo opovedať.
"Ja...ja som išla domov pre papier na oslobodenie z telesnej"
Vydýchnem si. Vlastne to ani není lož. Naozaj som oslobodená. Sestra mi bola vybaviť. Povedala som jej že sa necítim nato aby som niečo robila okrem pozerania do kníh. Chápe to. Celý tyžden necvičím.
Ked Mohonovej ukážem papier prikývne a povie že si máme sadnúť. Mia celá nedočkavá sa ma pýta prečo som tak rýchlo vybehla s triedy.
"Spomenula som si na niečo čo ma zabolelo...to je všetko"
Mia sa na mňa milo pozrie a jemne objíme.
"Moja" a položí si hlavu na moje plece.
Celý den ubehol na moje prekvapenie rýchlo. Počas neho som dostala uplne mega-ultra-šialenú myšlienku. Čo keby som skúsila pozvať Bena niekam von? Nie na rande ale len tak. S chalanmi už niake tie skúsenosti mám. Mala som síce len dvoch ale...viem čo smiem a čo nie.
Prídem po poslednej hodine k jeho skrinke. Usmeje sa na mňa. Pokyniem mu prstom že nech ide za mnou. Pochopí a pomaly kráča smerom ku mne.
"Hi"
"Hi"
"So ... what would you like me?" (Tak...čo by si odo mňa chcela?)
"But I want to ask you if that would not go out anywhere today, as I drink and so." (No chcem sa ťa opýtať že či by si nešiel dnes niekam von ako myslím na drink a tak.)
A hodím pritom usmev od ucha k uchu.
"Do not be mean or anything but ... I have something. Sorry."
(Nechcem byť zlý ani nič ale... už niečo mám. Prepáč.)
Jeho reakcia ma prekvapila. Vlastne ani nie. Ako som si vobec mohla myslieť žeby so mnou išiel von?! Ja som ale lama. No nič, teraz som dostala dobrú ranu pod pás. Tomuto sa hovorí "Ked ti život jednu vlepí" tak dlho som zbierala odvahu sa ho to opýtať a myslela som si že neodmietne a on...nevadí o to nejde. Prežijem snád.
"Ok bye" a rýchlostou blesku odídem. Ani sa neotáčam. Toto bolo fest trápne. Aspoň už viem na čom som. Ale čo "iné" má? Má rande s niakou babou? Alebo ide von niekams kamošmi? Alebo to povedal len preto aby som ho už viac neotravovala? Neviem.
Ked už prídem domov mierim rovno do sprchy. Príjemne teplá voda mi vždy zlepší nálada. Avšak teraz nie. Zo sprchy prídem rovnako neštastná ako psom tam vošla. Idme tda do izby a na plné si pustím Sum 41. Pomaly zatváram oči. Ani som sa nepozrela do tašky zo školy. A nech! Nechcem teraz nič robiť. Musím vypnúť. A to sa mi podarí až tak že zaspím.
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
1
smajdalf
16. 8.augusta 2011 20:47
Nesľúbila si mi že niečo spravíš s tou angličtinou ?
6
dobre ale ja zajtra idem na tyzden preč takze by som nemala cas kedy to napísať nuž prepáč
7
Odpustím ti to, ale len preto, že príbeh je taký skvelý Ale nabudúce už fakt daj pozor
Napíš svoj komentár