Čas letí. Neuveriteľne rýchlo. Už sú zas Vianoce. Milujem zimu. Avšak táto bude iná. Už nikdy nepojdem z otcom lyžovať na hory. Už nikdy nebudem nadávať prečo zrovna ja musím teraz piecť s mamou medovníky. Čo by som dala zato aby som mohla znovu počut jej hlas,pocítiť jej objatie. Ale nato už je neskoro. Je pravda ked sa hovorí že si nič nevieme vážit až dovtedy dokým to nestratíme. Mne sa to stalo. Nečakane ale predsa len.
Ani v škole to nieje nič moc. Známky sa mi zhoršili aspoň o dva stupňe. Nedávam pozor na hodínach. Nieže by som predtým dávala smiley: ale teraz je to iné. S Benom som skoro vobec nerozprávala. Zranil ma. Ako keby mi vyrazil srdce. A to len dvomi slovami "nemám čas".Ale snad by si ho našiel.Potom. Alebo vobec nechcel ist von s niakou ryšavou dotieravou babou.

Ani Maca som nevidela dlho. Ani Lucku. Cítim sa taká sama. Ako keby ma nikto nechcel ani cítit. Samota ma dusí. Chcem íst niekam preč. Daleko odtialto.

Zase sneží. Tak milujem sneh. Idem cestou do obchodu. Máme ho na druhej ulici. Aspoň sa prejdem.
Nakúpila som toho až až. Planujem konečne dnes niečo uvariť. Niečo také že...na jedenie. Nie to čo minule. Týžden bolo všetkým v dome zle.
Ked tak idem zrazu drb. Taška sa mi roztrhla rovno na ulici. To je snad sen! Snažím sa to rýchlo pozbirat ked to nahadžem to ten druhej a postavím sa drb aj druhá sa roztrhla. J*bne ma smiley:. Čo teraz?! Obzerám sa že ci by niekto nepomohol. Ale no nič.

"Hi,want to help?" (Čau,chceš pomoc?)

Ozve sa mi niekto o chrbta. Otočím sa a tam stojí obrovský černoch. Má masívnu postavu a plné krásne pery. Vyzerá tak na 40-45. A má nezvyčajné oči. Prisahám že sú zelené. Zvláštne ale je to tak. Majú odtieň do zelena. V živote som nevidela černocha zo zelenými očami. Vlastne som ešte černocha nevidela vobec.

"Hi. Yes please."

Usmeje sa na mňa a pomože mi pozbirať to jedlo. Poukladá mi to do rúk. Ked sa otáčam zakričí na mňa....

"Hey! Where are you going? I have the car." (Hey! Kam ideš?Mám tu auto.)

Otočím sa a naozaj. Stojí pri čiernej fabii. Usmejem sa a nastúpim.

"Hi Matty" ozve sa na mňa známy hlas.

Otočím sa a vedla mňa sedí Ben. Skvelé. Toto som nechcela.

"Hi" poviem nepríjemným tónom.

"What´s up?"
"Nothing"

Adalej sa ma už radšej nič nepýta. Nechápem prečo som naňho vobec nahnevaná. A vobec nechápem prečo sa so mnou baví. Odpískal ma nie? Nuž...ani sa mu nečudujem. V tejto chvíli ako vyzerám by určite bol istý svojim rozhodnutím. Pozrem sa do Zrkadielka čo je nad doskou a no...strašné. Vlasy mám poriadne rozfúkané a makeup nemám vobec. Líca vyštípané od mrazu a pery suché. A k tomu moja bledá pokožka. Vyzerám ako smrť.

"Outside it's cold" (Vonku je chladno.)

Vojde ten muž asi Benov otec,Dnu a zapne klímu.

"It´s better."(To je lepšie.) odvetí jeho otec.

Nakloní sa ku mne a podá mi ruku.

"Allan. Nice to meet to."
"Martina" a usmejem sa.

Ked mu podám ruku tak tá moja sa jeho stráca. Taká obrovská. Niežeby bol tučný ale je proste taký pevný. Opäť za pozriem do tých jeho očí. Uchvátili ma. V tom sa otočí aj Ben.

"My father isn´t that how it looks." (Moj otec nieje taký ako vyzerá.)

A uchechtne sa. Nezasmejem sa tomu. Hodím sa dozadu ledva že nerozpučím tomaslo za mnou. Benovi sa to zjavne nepáči. Zatvári sa divne. tak...smutne. Tiež sa otočí na späť.

Cesta ubehla naštastie rýchlo. Šak to je len cez ulicu. Ben bol celú cestu ticho. Jeho otec niekomu volal. V tej rýchlej angličtine som mu nič nerozumela.

Pomože mi ešte odniesť nákup dovnútra.

"Nice. I heard what happened. Accept my sincere condolences"(Pekné. Počul som čo sa ti stalo. Príjmi moju úprimnú sústrasť.)

"Okay.Thank you. For all."

Usmeje sa na mňa a pobozká ma na líce. Ách taký palčivý bozk. Zase sa nňho usmejem a zavriem za sebou dvere. Zase som si po tomto spomenula na rodičov. Tentokrát som sa už ovládla.

Idem do kuchyne odniesť nákup. Dnes sa mi už nechce variť. Idem do izby a zvalím sa na gauč. Ked som už myšlienkami úplne inde zapípa mi mobil. Najradšej by som ho v tejto chvíli hodila o stenu.

Na displeji svieti *BEN*. Zvláštne. Otvorím správu a tam je........



Pokračovanie až v stredu

 Blog
Komentuj
 fotka
mimli  21. 8. 2011 21:18
páci sa mi t len tak dalej ..
 fotka
marge2  21. 8. 2011 22:03
@mimli Ďakovala
 fotka
smajdalf  22. 8. 2011 15:03
Jéééé, konečne je to po anglicky, nie v nejakej hatmatilke
 fotka
marge2  22. 8. 2011 16:26
no hej lebo som mala niaky ten cas a dala som si trochen zaležat a no dakujem
 fotka
smajdalf  22. 8. 2011 16:28
Tak si čas nájdi vždy, a budem to čítať ešte radšej ako teraz
 fotka
marge2  22. 8. 2011 17:52
okéj
Napíš svoj komentár