Počká kým odíde učitelka a oprie si ruku o skrinku a ja zistím že sa vlastne o ňu opieram. Cítim jeho dych,sála na mňa jeho teplo. Vidím každý pór na jeho tvári. V očiach má také príjemné ako keby iskry.

"Hi" a usmeje sa.
"Hi-i-i...ee...what do you want?" (čo chceš?)
"Nothing.... I just want to know anything about skiing"(Nič ja len chcem vedieť niečo o tom lyžiarskom.)

Pozerám naňho nechápajúc čo odo mňa o ňom chce vedieť. Však to učitel hovoril nie?

"When are they going?" (Kedy sa pojde?)

"Ee about to...20-21." (asi až 20-21.)
"Okej thanks. And...you go?(a...ty ideš?)

"I don´t know." (Neviem)
"Okay so let know if something" (Okay tak daj vediet keby niečo)

Spustí ruku k telu. Otočí sa a zamáva. Trochu divne sa usmejem a zamávam tiež.
Zvláštne. Celé toto bolo zvláštne. Načo sa ma ýtal či pojdem na lyžiarsky? Ved triedny nám to celé vysvetlil na hodine. Nuž..najvyšší čas íst domov.

**************************************

Pekne. Som tak rozčúlená! Do pekla! Do riti! Toto je snad sen! Ale pekne po poriadku. Dnes som hodinu! čakala na sestru pred domom. Zbudla som si klúče a kým ona príde zo školy. Blava je naozaj "daleko". V pohode.
Zmrznutá z červeným nosom,som sa už chystala do vnútra ked prišla ale čo sa nestalo! J*bol mi mobil rovno na obrubník. Skoro som dostala infarkt! Toto už nedám dokopy. Pozbierala som ho a odniesla dovnútra že ho zložím ale..toto už tak lahko nepojde. Celý total roztrepaný. Pekne.
Sistr mi povedala že zhánať nový telefón nato teraz nemá čas. Avšak na toho Ivana či ako sa volá má. Takže si z penazí na výšku možem rovno zobrať aj na nový mobil. Nakoniec budem pomáhať petmasákom zametať ulice.

***************************************

Ukludnená. Odýchnutá. Po dobrom kúpeli. Už len dva dni a bude víkend. Neviem čo budem síce robiť ale jedno viem. Konečne sa po týždni vyspím. Prezlečiem sa do pyžama a zalahnem. Otvorím ešte notebook a pozrem maily. Nič. Zase. Zo sklonenou hlavou ho zase zavriem a pomaly zatváram aj oči. Stále rozmýšlam nad Benom.

V noci s strhnem zo sna. Som celá spotená a lapám po dychu. Postavím sa a iem do kupelne. Pozriem sa na seba a rýchlo si opláchnem tvár studenou vodou. Idem naspať do izby. Je 2:58. Snívalo sa mi o nehode. O nehode rodičov. Videla som hmlisto dve autá. Jedno naše červené a druhé. Čierne. V tom sa mi zjavil Ben a povedal "Je to moja chyba prepáč." Ešte sa otočil a zmizol. V tom som len počula sirény a zobudila som sa. Čo to malo znamenať?!






Rýchlo písané v lietadle presne o 2:58. Preto ten čas Zajtra sa aj ja konečne vyspím. Prepáčte sa niektoré chyby xxx

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
sprejerka01  2. 9. 2011 21:32
ked si oddychneš tak dalej !
2 
fotka
smajdalf  3. 9. 2011 00:22
Dnes prežijeme bez debilného komentu
Napíš svoj komentár